Lebo iba vy ste normálni. Praktizujúci veriaci navštevujúci kostoly každú nedeľu i prikázaný sviatok. Prinajmenšom majúci krst, prvé sväté prijímanie a birmovku. Lebo hoci slovám muža z Nazaretu celkom úplne, ba miestami vôbec nechápete, je osožné mať to, byť toho súčasťou. Ak ktosi považuje rozvedeného človeka automaticky za amorálneho, je celkom prirodzené, že homosexuálnych a transrodových ľudí vníma za hrozbu, za čosi úchylné, div nie trojhlavého draka. V lepšom prípade za čosi , čo tu je, ale nemalo by byť. Ale kde ostali myšlienky, ktoré chodíte pravidelne vzývať , kde milosť, dobrosrdečnosť, striedmosť, pokora, kde láska k blížnemu ako základ? Uvedomte si, aké šťastie máte, že ste sa narodili zdraví, nielen čo sa týka dedičných chorôb akou je downov syndróm alebo autizmus, ale trebárs aj vo vzťahu k rodovej identite, bez rodového nesúladu. Pokúste sa vcítiť do vedomia človeka, ktorý nevie či je žena alebo muž alebo sa necíti byť ani ženou, ani mužom. A nejde pritom o nejaký jeho výstrelok, výmysel, jeho svojvôľu a už vôbec nie rozhodnutie. V čom je horší, o čo menej je človekom?! Aké to asi je, kto vie aké hrozné to môže byť? Je pekné, ak človek v niečo verí a robí to z neho lepšieho jedinca. Automaticky to však nefunguje, chce to aj hlbšie prežívanie a tiež to neznamená, že kto neverí v to isté je človekom zlým. Ale vysvetlite to novodobým križiakom na politickej scéne, vysvetlite otcom biskupom, všetkým týmto ochrancom pravej viery. Namiesto obrusovania hrán, zmäkčovania a poľudšťovania spoločnosti skôr prilievajú olej do ohňa. Tak ako kedysi verili, že Zem je plocha doska a Slnko stredom vesmíru, veria v súčasnosti, že hormonálna antikoncepcia je diablovo dielo a homosexualita je choroba, ktorú treba liečiť.
Ešteže nie je rok 1600, lebo nemálo by nás skončilo ako Giordano Bruno.
