Sú ako ´upgradovaná´ Cosa Nostra alebo Camorra povýšená na štátnu doktrínu, s krstným otcom v osobe predsedu vlády a členov rady stretávajúcich sa na Ficovom súkromnom poschodí hotela, kde preberali vládnu politiku s boháčmi dotujúcich Smer, ochotne za protislužby financujúci luxusný život jeho pohlavárov. Odtiaľ metastázovali do všetkých orgánov verejnej moci, postupne, systematicky. Ako pijavice vyciciavali verejné zdroje, tunelovali diaľnice, devastovali zdravotníctvo, ryžovali v poľnohospodárstve, humpľovali ekonomiku a mentálne kvality občanov svojimi marxistickými víziami. Zrejme na ten kýbeľ zažratej špiny bude málo aj program s predpraním na 90-ich stupňoch, dvojitým plákaním a žmýkaním. A zrazu sa táto kvázi sociálna demokracia chystá reinkarnovať. S pomocou prezlečených neofašistov z Republiky a obmedzených nacionalistov a konšpirátorov z SNS. Ak bude treba, rada sa pridá aj drahá nevesta a bývalý štartér Boris Kollár alebo nemastný-neslaný Peter Pellegriny. Vyzerá to, že bude záležať iba od Šéfa koho si pozve do koalície a komu ukáže vztýčený prostredník. Vyhliadky sú naozaj čierne. Možnosť, že v parlamente bude iba jedna prodemokratická strana a zvyšok bude tvoriť antisystém nasolený extrémom a okorenený populizmom je čím viac pravdepodobnejšia. To nie extrémizmus bude v izolácii ako bývalo zvykom, ale demokrati sa ocitnú mimo hru, izolovaní na okraji. Ako ktosi napísal. Zlo sa nám tu zorganizovalo, má svoju motiváciu a ciele a otázkou je, čo sa s tým dá robiť. Odpoveďou je, že vždy sa dá niečo robiť, nič nie je nemenné. Je dôležité neklesať na duchu a pokúsiť sa o to, hovoriť o tom, písať. Ako to vykresľuje myšlienka o nádeji, ktorá nespočíva vo viere, že sa niečo skončí pozitívne, ale v presvedčení, že to má zmysel nech to skončí akokoľvek.
Jeden má občas pocit, že zlo má vždy akosi navrch, že veci sú často nejasné a zahmlené. No nie je to také čierne a komplikované. Viac dobra znamená menej zla. Otvorená myseľ ilustruje veci a udalosti v pestrejších farbách. Možno stačí iba ísť voliť a otvorene vyjadriť svoj názor, že chceme žiť v slušnej spoločnosti, kde verejné inštitúcie slúžia občanom a nie im otravujú byrokraciou život. S fungujúcim zdravotníctvom, v ktorom človeka nenechajú umrieť v nemocnici na chodbe. S reformovaným školstvom, ktoré poskytuje vzdelanie inovatívnym spôsobom, kde väčšina získaných vedomostí nevyprchá žiakom z hláv týždeň po písomnej previerke. V ekonomike, kde si pracujúci človek zarobí dosť na to, aby nemusel dostávať žiadne služby bezplatne a aj tomu zodpovedajúcej kvalite. A v tých intenciách voliť strany, ktoré sú schopné zabezpečiť vyššie spomenuté. Nie čeľaď, ktorá zdevastovala Slovensko ekonomicky aj spoločensky, mentálne aj morálne.
