reklama

Pravda či nie?

Čo je pravda? Kde sa nachádza? Je okolo nás, alebo je v nás? Preniká nás a obklopuje nás? Existuje všade okolo nás a vo všetkých veciach, ktoré sú v konfrontácií s nami? Množstvo otáziek a ešte viac odpovedí. A ktorá je najpravdivejšia? Keď sa pozriem von oknom tak uvidím množstvo vecí. Vidím skutočnosť či nie? Zamýšľali ste sa niekedy akým spôsobom pracuje naše vnímanie. Ľudské oko funguje na podobnom princípe ako ďalekohľad. Obraz, či svetelný lúč prechádza do vnútra oka a obraz sa premieta na sietnici. Podobným spôsobom funguje aj ďalekohľad. Týmto sa chcem dostať k hlavnému problému. A tým je situácia alebo lepšie povedané rozpor. Predstavím starý a stále problematický spor. Ak sa dvaja ľudia pozerajú na určitú vec, kto z nich vidí to ako naozaj tá vec vyzerá? Môže si azda jeden z nich povedať, alebo obaja, že vidia skutočnosť? Ak sa pozriem von oknom, tak uvidím množstvo vecí. Autá, ľudí, možno nejakých psov. No čo ak sa pozriem na svet tónovaným oknom, alebo oknom ktoré má farebnú sklenenú tabulu. Čo uvidím? Môžem vidieť žlté auto. Môžem vidieť, aj modré balóniky. Hlavný problém je ten, že tabula skla nám svojím zafarbením skresľuje obraz vecí,

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Čo vlatne vidím?
Čo vlatne vidím? (zdroj: Martin)

ktoré vidíme. A preto zákonite, Ja, nedokážem povedať, akú farbu má auto, balón či pes. Vnímam farbu, ktorá ale nemusí korešpondovať s tým, aká je ozajstná farba toho určitého objektu. No poďme ďalej v našej reflexii. Určite každý počul, alebo sa stretol s pojmom fatamorgána. Je to obraz prostredia, ktorý je deformovaný teplotnou inverziou. Vnímame teplo, ktoré stúpa a deformuje obraz reality. Z toho je potom jasné, že to čo vidíme je len zdeformovaný obraz. V prísnom slova zmysle vidíme to čo neexistuje.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď sa pozrieme na svoje oko ako také zistíme, že ho nemáme dokonalé a ani úplne čisté. Veľká časť populácie trpí očnými defektmi. Nik si nemôže povedať, že má dokonalý zrak. Každý pozerá ako najlepšie vie. No je len otázne či vidí plnosť skutočnosti, alebo len svoje ideálnu realitu. Samozrejme nechcem poprieť ľudskú schopnosť poznávať veci ako pravdivé a reálne, lebo ak by sme to urobili, tak máme problém s jednou vecou. So skutočnosťou, že veci okolo nás naozaj sú. To čo ma vedie k tomuto stanovisku je náš hmat. Práve dotykom, uchopením sa ľahko môžeme uistiť o tom, že to čo je okolo nás, je skutočné. Taktiež by mohla vystáť otázka, ktorá by napádala samotné oko a vnímanie a nazvala by ho falošným. Vnímanie by sme mohli pokojne nazvať ako niečo čo nás klame, a čomu nemôžeme dôverovať. Len samotný hmat by bol jediný prostriedok na uchopenie reality.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No ako tak pomaly postupujeme tak zisťujeme, že veci okolo nás skutočne existujú. No na druhej strane sme zistili, že oko a vnímanie nás často môžu klamať, a to vo veľkej miere. No i tak je tu jedna vec, na ktorú netreba zabúdať. To čo vidíme skutočne existuje. Vidíme skutočnú vec, aj keď sa nám táto vec môže v obraze deformovať, a kvôli rôznym činiteľom môže meniť svoj tvar, farbu a svoje vlastnosti. I cez tieto všetky vplyvy vidíme to čo existuje, presvedčili sme sa predsa svojím hmatom. Vieme že vec existuje, a preto aj ten obraz, nech je akýkoľvek, nutne nesie v sebe určitý stupeň reality. Možno sa pýtame prečo? Odpoveď je ľahká. Pretože je obrazom skutočne reálnej veci. Ako aj fotka mňa či teba. Fotka je len obraz, ale vidíme, že obraz je skutočný, lebo aj ten objekt, ktorý prezentuje či stvárňuje je skutočne reálny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mal by som pomaly končiť a vysvetliť význam tohto článku, a aj kúsok pravdy, ktorá z neho vychádza. Musíme pripustiť, že veci okolo nás skutočne sú. Ale taktiež musíme pripustiť, že ich často vidíme skreslene, alebo inak ako sú. Núti nás to mať rešpekt voči svetu v ktorom žijeme. Nech je to pre nás akékoľvek ťažké, musíme sa spokojiť s tým, že dokážeme vidieť len kúsok pravdy a to len väčšinou deformovaný či neúplný. Ak uznávame toto, čo si myslím, že to každý rozumný človek musí uznať, že máme problém s vecami, ktoré reálne vidíme a dotýkame sa ich, tak len popremýšľajme, aký veľký problém bude v rovine neviditeľnej. V rovine vzťahov, lásky, citov, skutkov a rozhodnutí. Tak ako nemáme dokonalý zrak, aby sme videli veci také aké sú vo viditeľnej skutočnosti, tak o to viac nemáme vnútorné chápanie dostatočne bystré a jemné, aby sme chápali veci čo sa dejú okolo nás, i v našich vzťahoch. Pozrime sa ešte raz na ten problém, ktorý som uviedol na začiatku tejto skromnej reflexie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dvaja ľudia sa pozerajú na jednu vec. Ktorý si teda môže povedať, že vidí skutočnosť? Alebo pravdu o tej veci? To sa týka všetkých dimenzií. Hmotných a nehmotných. Vecí, ktoré sú okolo nás aj skutkov a rozhodnutí. Kto si môže povedať z tých dvoch ľudí, že vidí skutočnosť a vie pravdu? Majú obidvaja svoju ideálnu realitu? Svoje stanovisko som ukázal v tomto článku. Každý z tých dvoch pri pozeraní na tú určitú vec uvidí čiastočnú pravdu, o tom aká tá vec je. Ale len čiastočnú. A aby táto reflexia nezostala len ako niečo teoretické, to by stratilo potom svoju funkciu, tak sa každý musí seba spýtať nato, ako si stojí za tým čo vidí, a nakoľko je presvedčený o tom, že vidí celú pravdu a skutočnosť. Kto vie? Možno zistíme, že sa okrádame o bohatší, krajší a hlavne plnší pohľad na realitu. O realitu, ktorá je pravdivá obklopuje nás a preniká nás.

Martin Valent

Martin Valent

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Snažím sa byť človekom. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu