Tak je to tu. Po Sulíkovych limuzínach, skracovaní pracovného času odborármi a Slotovej paranoji z maďarčiny, tu máme konečne poriadne referendum. A spolu s ním aj ďalšie utvrdenie, že Slováci nepotrebujú priamu demokraciu, lebo nevedia zmysluplne využívať ani tie nástroje priamej demokracie, ktoré už majú k dispozícií.
Istá Aliancia za rodinu (ďalej len Aliancia) sa teda rozhodla, že súčasné chápanie rodiny je ohrozené. V júni parlament síce zabetónoval definíciu manželstva aj v Ústave, Aliancii to však nestačí a o identickej veci chce aj referendum. A to napriek tomu, že Ústava má v slovenskom právnom systéme väčšiu váhu ako referendum (?!).
Pôvodným argumentom bolo, že Aliancii ide aj o registrované partnerstvo, nielen o manželstvo. Teraz, po odmietnutí otázky s registrovanými partnerstvami Ústavným súdom, nikto netuší, prečo sa má referendum ešte konať. A asi sa na to pýtajú samých seba aj jeho organizátori, o čom svedčia až prekvapivo sklamané reakcie na rozhodnutie Ústavného súdu.
Bravó, ak by sa udeľovala cena Kresťan roka, predstavitelia Aliancie by ju asi nedostali, ale minimálne by sami za seba hlasovali.
Je zrejmé, že Aliancii išlo predovšetkým o odmietnutie registrovaných partnerstiev, ktoré sú u nás dnes vlastne jedinou skutočnou agendou LGBT aktivistov. Najsmutnejšie na tom je, že Aliancii ani neprekáža registrované partnerstvo pre LG páry ako také. Trápi ich, že ide o akýsi predstupeň k možnosti adoptovania si detí takýmito pármi. Iný argument totiž vo vyjadreniach Aliancie jednoducho nenachádzame. Tu je niekoľko výrokov prebratých z jej webstránky:
„Veľmi pozorne sledujeme dianie v zahraničí, kde sú v týchto otázkach popredu a tak vidíme, ako sa nátlak lobistov nikdy nezastavuje pri registrovanom partnerstve, ale vždy pokračuje cez "manželstvá" a adopcie detí homosexuálmi až po tresty za vyslovenie vlastného názoru.“
„Deti sa prirodzene rodia a vychovávajú len vo vzťahu medzi mužom a ženou, preto si páry či skupiny rovnakého pohlavia nemôžu nárokovať rovnaké práva, ktoré má manželstvo.
Ak by šlo párom rovnakého pohlavia len o právnu úpravu ich vzťahov, využívali by existujúce inštitúty súkromného práva, prípadne by sa snažili o ich zlepšenie, ak sú nedostatočné.“
„Dnes ešte môžeme naše kľúčové hodnoty manželstva, rodiny a detí chrániť, zajtra môže byť neskoro. Akonáhle totiž vytvoríme dodnes neexistujúce registrované partnerstvá, kvôli európskym súdom im musíme priznať takmer rovnaké práva ako manželstvu, vrátane adopcií.“
Existujú tisíce párov, ktoré nemajú záujem adoptovať si deti a chcú len prostredníctvom registrovaného partnerstva symbolicky naplniť svoj vzťah. Ako Aliancia obháji svoje referendum v ich očiach?
Kde je pravda?
Je zarážajúce, že celé zdôvodnenie tohto referenda sa obmedzuje len na znemožnenie GL párom adoptovať si v budúcnosti deti. Registrované partnerstvá a manželstvá sa ocitli v referendových otázkach ako preventívna poistka, sexuálna výchova na školách zase ako vsuvka na osvieženie.
Pokiaľ ide teda o samotné adopcie, Aliancia používa ako argument dokola omieľanú frázu: „pre dieťa je najlepšia mama a otec.“ Takto túto frázu rozvíja:
„Keďže muži a ženy sú odlišní, správajú sa inak a vidia svet trošku odlišne navzájom sa dopĺňajúc, dieťa potrebuje pri výchove vidieť príklady aj muža, aj ženy, ich vzájomnú lásku, úctu a spolužitie, aby samo vedelo budovať zdravé vzťahy. Dvaja muži nemôžu nahradiť mamu, ani dve alebo tri ženy nenahradia dieťaťu otca.“
A tu je jeden z najväčších problémov tohto referenda. Neexistuje totiž jediný obhájiteľný vedecký dôkaz tvrdenia, že najlepší model rodiny predstavuje model otec + matka.
Súhlasím s tým, dobro dieťaťa má prednosť pred právom rodiča na adopciu. Otázka vhodnosti adopcií pármi rovnakého pohlavia je absolútne legitímna a mali by sme sa ju naozaj pýtať ako prvú.
Psychológovia sa týmto zaoberajú už mnoho rokov a relevantné výskumy preukázali, že dvaja muži alebo dve ženy dokážu vychovať po všetkých stránkach rovnako zdravé dieťa ako heterosexuálny pár. Tu je niekoľko odkazov na takéto výskumy (tu, tu, tu, tu a tu). Práve tento vedecký konsenzus dal zelenú úprave legislatívy v západnej Európe.
Odkiaľ sa v organizátoroch referenda berie tá arogancia a nadradenosť, bez akýchkoľvek argumentov a vedeckých dôkazov, používajúc len zjednodušené ideologicko-náboženské floskuly a otrepané stereotypy, tvrdiť, čo je najlepšie pre ľudí, ktorých nikdy nestreli.
Títo strážcovia tradičných hodnôt nám hovoria, že západná Európa, kde sa zrodil koncept demokracie, občianskej spoločnosti a ľudských práv, je v skutočnosti liahňou dekadencie, pred ktorou sa musíme vyvarovať. To je vôbec komická predstava - chceme západné platy, životnú úroveň, automobilky, televízne programy a vzdelávacie systémy, ale rozhodne nie ich pokrivené vnímanie hodnôt a glorifikáciu ľudských práv (čítaj kultúru smrti). Naše vnímanie hodnôt je predsa to najlepšie a jediné správne.
A možno naša spoločnosť takéto referendum naozaj potrebuje. Ale s inou rétorikou a inými organizátormi. Referendum by sa mohlo stať nástrojom na presadzovanie ľudských práv (ak si už Ústavný súd teda myslí, že je to v poriadku), nie slúžkou na ich okliešťovanie.
Toto referendum nechce chrániť rodinu, je zlomyseľne namierené voči konkrétnej skupine občanov. Ak máme v sebe akúsi občiansku spolupatričnosť, mali by sme sa mu postaviť. Najlepšie jeho ignorovaním. Napokon trápna 20-percentná účasť môže dať v konečnom dôsledku do rúk veľmi silné zbrane ideovým oponentom referenda.
