10 dôvodov prečo by sme nemali obhajovať vojnový Slovenský štát

1.Židovská otázka. Holokaust ostane už navždy tieňom európskych dejín, rovnako ako aj našich. Slovensko krátko po svojom vzniku vo vlne stupňujúceho antisemitizmu začalo prijímať protižidovskú legislatívu po vzore Nemecka, ktorou Žida najskôr vylúčilo z niektorých povolaní, neskôr zbavilo majetku a všetkých politických a občianskych práv a nakoniec začalo z vlastnej iniciatívy systematicky vyvážať do nemeckých pracovných táboroch. Týmito krokmi sa stal Slovenský štát spoluzodpovedným za smrť približne 70000 slovenských Židov. Nemožno pochybovať o spoluzodpovednosti za smrť len preto, že úmyslom týchto krokov nebola ich fyzická likvidácia.
2.Vznik. Slovenský štát nevznikol z vlastnej iniciatívy, ale z vôle niekoho iného. 14. marca sa v sneme nehlasovalo o samostatnosti, ale tá sa prakticky len konštatovala. V žiadnom prípade nešlo ani o dlho očakávanú udalosť politikmi či verejnosťou. Dlhodobou snahou bolo získať autonómiu, čo sa Slovensku podarilo niekoľko mesiacov predtým. Vlastný štát bol len jediným východiskom v danej situácii. 
3.Suverenita. V otázkach zahraničných, vojenských či hospodárskych sme sa museli podrobiť diktátu Nemcov. V štátnej správe pôsobili nemeckí poradcovia, najdôležitejšie priemyselné podniky boli pod priamou kontrolou Nemecka. Podľa Ochrannej zmluvy z 23. marca 1939, Nemci vojensky obsadili západnú časť Slovenska. Preto sa viac ako samostatný štát hodí prívlastok „satelit Nemecka“. Navyše Slovenský štát uznalo len 27 štátov. (Kosovo uznalo do dnešného dňa 56 štátov). 
4.Dočasný štát. Naša štátnosť bola podmienená výsledkami vojny, keďže Spojenci uznávali len československú exilovú vládu v Londýne. Navyše keď vezmeme do úvahy Hitlerove perverzné predstavy o vytváraní životného priestoru pre Nemcov na východe a o nadradenosti árijskej rasy, naša štátnosť by sa takmer určite skončila spolu s vojnou aj v prípade výhry Hitlera.
5.S Nemeckom až do konca. Ak aj pripustíme, že sme na začiatku inú možnosť ako podriadiť sa udalostiam nemali, na konci vojny to už bolo inak. Tisova garnitúra však stála na strane Hitlera až do úplného konca, aj vtedy keď už bolo jasné o výsledkoch vojny. Táto nezmyselná lojalita vyústila do SNP.
6.Tisovo svedomie. Keď už sme pri našom prvom prezidentovi, nedá mi opomenúť, že ešte aj keď stál pred národným súdom, neprejavil ani najmenší náznak ľútosti nad tým, že sa jeho režim podieľal na smrti desiatok tisíc slovenských Židov. Dokonca sa sám označil za mučeníka slovenského národa. O to viac je to zarážajúce, že išlo o katolíckeho kňaza. Pre porovnanie, Mach, ktorý stál pred tým istým súdom, prejavil ľútosť nad prenasledovaním Židov a nedostal preto trest smrti. Pri tom ako veliteľ Hlinkových gárd, ktoré realizovali perzekúcie by si ho zaslúžil možno ešte viac.
7.Autoritatívny režim. Na Slovensku bola ešte v čase druhej Československej republiky odstránená demokracia. Po vzniku slovenského štátu boli okrem vládnucej HSĽS povolené už len fašistická Karpatonemecká strana a Maďarská národná strana. Nikdy sa neuskutočnili slobodné voľby. V 1942 bol zavedený vodcovský princíp podľa vzoru Nemecka. Podľa Nemecka sa začali budovať aj ďalšie inštitúcie, ktoré dávali slovenskému štátu totalitný charakter – Úrad propagandy, Hlinkova garda, Hlinkova mládež, zaviedla sa cenzúra, prijala sa ideológia nacionálneho socializmu.
8.Životná úroveň. Počúvam veľa tvrdení o tom, ako sme sa mali za vojny dobre. V prvom rade, ťažko sa dá hovoriť o vysokej životnej úrovni v čase vojny, keďže hospodárstvo bolo podriadené vojenským záujmom. Hovoríme iba o lepšej životnej úrovni v porovnaní s okolitými krajinami. Tiež tento jav môžeme pozorovať len v prvých rokoch vojny, kým Nemecko nezačalo vojnu prehrávať a nás nezasiahol front. Rovnako tak veľký hospodársky význam priniesla arizácia židovského majetku, čo trochu zaváňa morálnym dosahom. Pointou však je, že relatívne dobrá životná úroveň a dobré hospodárske ukazovatele (závislé na exporte, pritom export do Nemecka tvoril cca 70%) neboli dlhodobo udržateľné, čo možno pozorovať na konci vojny.
9.Kontinuita. Na Slovenský štát nenadviazala ani obnovená Česko-slovenská republika, ani Slovenská republika. Navždy ostane súčasťou našich dejín, ale skôr ako ho obhajovať alebo hlásiť sa k nemu, pretože išlo o prvý samostatný štát Slovákov, sa budem hanbiť za veci, ktoré sa v ňom udiali. 
10.Odkaz SNP. Mám pocit, že každý kto sa prihlási k Slovenskému štátu, zároveň podupe pamiatku SNP, ktoré vypuklo v snahe zosadiť Tisov režim a pripojiť Slovensko k protifašistickému odboju. Ak sa mám teda k niečomu z rokov 1939 až 1945 prihlásiť, tak to bude SNP.