Tieto zaujímavosti sa budú týkať najmä oficiálnych štátnych pevninských hraníc. Poďme na to!
Keby spojíme všetky hranice sveta, dosiahli by sme takmer 70% dĺžky vzdialenosti Mesiaca od Zeme. Dohromady majú všetky svetové štátne hranice dĺžku cca 263,7 tisíc km.
Krajina s najväčšou dĺžkou hraníc
Z celkovej dĺžky všetkých hraníc takmer až desatinu zaberajú hranice jednej krajiny. Je ňou Čína, ktorá má dohromady 22 147 km hraníc so 16-timi štátmi (vrátane HongKongu a Macaa). Okrem toho má ešte vyše 14 tisíc km dlhé pobrežie. V rámci Európy je rekordérom s 8 európskymi štátmi susediace Rusko s 5 667 kilometrami hraníc.
Krajina s najmenšou dĺžkou hraníc
Toto je samozrejme záludná otázka. Najmenšiu dĺžku hraníc, a teda nulovú, má veľa krajín. Ostrovné krajiny totižto nehraničia so žiadnym iným štátom, takže taký Madagaskar, či Japonsko nemajú ani meter hraníc. Najväčšou krajinou bez jediného kúsku hranice je Austrália. Ak ale chceme byť puntičkári, tak spomedzi štátov, ktoré nejakú hranicu majú, ju má najkratšiu Macao – 340 metrov hranice s Čínou. V Európe má najkratšiu hranicu Vatikán – 3,2 km.
Najdlhšia hranica medzi dvomi krajinami
Tú nájdeme medzi Kanadou a USA – 8893 km. Transsibírska magistrála má iba o 400 km viac. Táto hranica však nie je celistvá, pretože Kanada hraničí so Spojenými štátmi na juhu (6414 km) a zároveň na severozápade s Aljaškou. Najdlhšia hranica dvoch európskych krajín je dlhá 1630 km a nájsť ju môžete medzi Švédskom a Nórskom.
Najdlhšia súvislá hranica medzi dvomi krajinami
Nachádza sa medzi Ruskom a Kazachstanom a meria 6846 km. Je to jedna z tých mladších hraníc, existuje len od roku 1991, kedy sa rozpadol Sovietsky zväz, vo vnútri ktorého sa predtým táto hranica nachádzala. (V Európe je to opäť švédsko-nórska hranica).
Najkratšia celková hranica medzi dvomi krajinami
Je umiestnená na africkom kontinente a má 115 metrov. Presne toľko meria hranica medzi Botswanou a Zambiou. V Európe je jednotkou už spomenutý Vatikán, ktorého obklopuje za jeho 3,2 km dlhou hranicou Taliansko. V rámci starého kontinentu môžeme polemizovať aj o hranici medzi Gibraltárom (Spojeným Kráľovstvom) a Španielskom, ktorá je ešte kratšia – 1,2 km.
Najkratšia súvislá hranica medzi dvomi krajinami
Meria smiešnych 55 metrov a nájsť ju môžeme v Európe. Leží medzi Švédskom a Fínskom. Celkovo tieto krajiny spája hranica dlhá niekoľko sto kilometrov, avšak na jednom ostrove v Baltskom mori je ich súvislá hranica dlhá, resp. krátka len pár metrov. Ostrov sa volá Märket a hranica na ňom má naozaj nevšedný tvar.
Najvyššie položená hranica
Spája sa s najvyšším bodom zemegule. Správne, priamo cez Mount Everest totižto prechádza nepálsko-čínska hranica. Takže najvyššie položená hranica je v nadmorskej výške 8848 m n.m. Aj v Európe prechádza hranica cez najvyšší vrch kontinentu. O Mont Blanc sa delia Francúzsko a Taliansko.
Najnižšie položená hranica
V nadmorskej výške vyše štyroch stoviek metrov pod hladinou mora sa nachádza hranica medzi Jordánskom a Izraelom. Uvádza sa výška -413 ale aj -432,5 m p.m. Zrejme je to kvôli tomu, že hranica prechádza cez Mŕtve more, ktoré vysychá. Tým pádom jeho hladina klesá nižšie a tento bod, mimochodom najnižšie položený pevninský bod na svete, sa stále „prepadáva“ hlbšie. V Európe neevidujeme žiadnu hranicu v mínusovej nadmorskej výške, čiže všetky hranice dotýkajúce sa morí sú vo výške 0 m n.m. tými najnižšie položenými.
Najsevernejšia a najjužnejšia hranica
Najsevernejší cíp hranice medzi Nórskom a Fínskom je najbližší kúsok akejkoľvek medzištátnej hranice k zemskému pólu, v tomto prípade samozrejme k severnému. Tento bod sa nachádza na rovnobežke s parametrom 70° 05‘ 32‘‘ SGŠ (severnej geografickej šírky).
Jej protipólom je najjužnejší bod, ktorý oddeľuje územie Čile a Argentíny na južnej pologule – 54° 53‘ 39‘‘ JGŠ.
Najzápadnejšia a najvýchodnejšia hranica
Uznávame, že pri pohľade na zemeguľu je to čudná kategória. Nech sa totiž nachádzate kdekoľvek okrem pólov, ešte vždy sa môžete posunúť viac na východ alebo na západ. Keďže ale máte radi zaujímavosti, poďme sa predsa len presunúť k dátumovej hranici neďaleko Aljašky.
Medzi ostrovmi blízko dátumovej hranice síce priamu (pevninskú) hranicu nenájdete, dva z nich sa ale nachádzajú mimoriadne blízko seba: Diomédové ostrovy. Veľký Diomédes patriaci Rusku a Malý, ktorý patrí USA. Sú od seba vzdialené 3,8 kilometra a je medzi nimi až 21-hodinový rozdiel. Prítomnosť dátumovej hranice spôsobuje, že ruskému ostrovu sa hovorí aj Tomorrow Island a americkému Yesterday Isle. Aj bez tohto faktu je prinajmenšom zaujímavé, že niekdajšie znepriatelené mocnosti mali v skutočnosti k sebe takto blízko. A prihliadnuc na naše rekordy by sa dalo povedať, že toto je bod, kde sa z hľadiska geografickej dĺžky takmer stretáva najzápadnejšia a zároveň najvýchodnejšia hranica zemegule.
Hranica s najväčším časovým posunom
Pokiaľ nerátame spomínané Diomédové ostrovy, je ňou hranica medzi Čínou a Afganistanom. Je iba 76 km dlhá a je pomerne vysoko položená. Nie sme si teda istí, či ju pretína nejaká cesta s hraničným prechodom, ale predstava, že si po prejdení hraníc musíte posúvať čas o tri a pol hodiny, je prinajmenšom zvláštna. V Európe by sme našli dvojhodinový (v zime až trojhodinový) rozdiel po prechode z Ruska do Nórska.
Enklávy
Sú územia patriace nejakému štátu, avšak nachádzajú sa vo vnútri iného. Takýchto príkladov poznáme vo svete viac, no najextrémnejší mali na svedomí Bangladéš a India. Tam bolo ešte nedávno vyše stovky enkláv. Pred rokom 2015, kedy si tieto krajiny vymenili navzájom vyše 150 z nich, sme poznali aj enklávu tretej triedy! Dahala Khagrabari bol kúsok Indie nachádzajúci sa v kúsku Bangladéša. Ten bol obkolesený Indiou, ktorá ale bola taktiež enklávou v Bangladéši...
Po výmene toľkých enkláv sa zrazu zmenšila celková hranica medzi Indiou a Bangladéšom o stovky km. No a po vyrovnaní týchto dvoch krajín sa momentálne zrejme najväčšie množstvo rôznych enkláv nachádza v Baarle-Nassau v hlavnej úlohe s Holandskom a Belgickom.
Najstráženejšia hranica
Pri tomto „naj“ je zrejme na mieste polemika. Mexicko a USA, Španielske exklávy s Marokom a mnoho ďalších. No tou najstráženejšou je podľa nás tá medzi Severnou a Južnou Kóreou. Práve tu možno najviac cítiť napätú atmosféru, ktorá panuje medzi dvomi kórejskými republikami. Posledné obdobie naznačuje, že by sa to mohlo čoskoro zlepšiť, čomu samozrejme fandíme.
Tvar hraníc
Dĺžka hraníc štátu a jeho rozloha nebývajú priamo úmerné, aj keď istú súvislosť samozrejme badať môžeme. Z hľadiska geometrie je jasné, že krajina s dokonalým kruhovým tvarom by mala najkratšiu možnú dĺžku hraníc k najväčšej možnej rozlohe. Čím je krajina členitejšia alebo podlhovastejšia, tým v pomere rozloha/dĺžka hraníc viac získavajú hranice.
Slovensko s rozlohou 49 037 km2 má dĺžku hraníc 1524 km. Keby mala naša krajina tvar kruhu, s touto dĺžkou hraníc by sme mali rozlohu takmer 185 tisíc km2, čiže takmer 3,8× viac. Na druhú stranu s našou rozlohou by nám, opäť v prípade ideálneho kruhu, stačilo aj 785 km hraníc.
Pre toto porovnanie sme si zobrali „na paškál“ iba vnútrozemské krajiny (pripočítať dĺžku pobrežia pri prímorských štátoch je skresľujúce najmä pri krajinách s veľkým počtom ostrovov). Z nich má tvar najpodobnejší kruhu Svazijsko. Keby sa jeho hranice „napli“ do dokonalého kruhu, zväčšila by sa jeho rozloha iba 1,3×. Podobnými krajinami sú Severné Macedónsko (1,8×) či Zimbabwe.
Ich protipólom je podlhovastý Laos. Dĺžka hraníc tejto ázijskej krajiny je 5083 km a rozloha 237 955 km2. Pri takejto dĺžke by mohol mať Laos viac než 2 milióny km2, čo je viac než 8,6-násobok. Podobne sú na tom členité krajiny Tadžikistan alebo Švajčiarsko (6,6-násobok).
A čo môže pre krajinu znamenať väčšia dĺžka hraníc? Pravdepodobnosť viacerých hraničných prechodov, alebo skrátka dlhší pás stráženého či monitorovaného územia, teda väčšie výdavky. No a napríklad v prípade vojnového konfliktu môže mať krajina, ktorá má dlhú hranicu, značnú nevýhodu pri bránení.
Najdlhšie pobrežie
No a keďže sme z predošlej kategórie vyňali prímorské krajiny, posledná kategória bude patriť im. Hoci je dĺžku pobrežia náročné presne stanoviť, uvádza sa ako krajina s tým najdlhším Kanada – 202 tisíc km (iný zdroj hovorí o 265 tisíc). Vďačí za to hlavne desaťtisíckam ostrovov, ktoré jej patria. V Európe má najdlhšie pobrežie Nórsko (podľa niektorých zdrojov druhé najdlhšie na svete). Okrem početným ostrovom tomu vďačí najmä fjordom. Aj tu platí spomínané pravidlo o členitosti, a tak sa dĺžka Nórskeho pobrežia natiahla na vyše 58 tisíc km.
Ďalšie moje články napísané pre REFRESHER.sk tu a pre vedelisteze.sk tu.
