Akoby s Vami
Ráno vstávam z asi storočného matracu,
vystriem kosti, "veď ja nie som doma", spomínam si.
Cudzina, kde alfou-omegou je mať prácu,
starý pohodlný život ufujazdil kamsi.
Tu je miesto, kde je ruch väčšej intenzity,
kde spôsob stravovania sú fastfoodové pulty,
dopravná sieť trocha pripomína termity,
kto sem príde, spozná, čo znamená multikulti.
Ázia, Afrika, Európa - polka sveta,
a ja, Slovač, medzi nimi ako taký hybrid.
Ekonomika je tu lepšie podopretá,
akurát tu neštrngajú eurá, ale libry.
Miesto, kde teda nie sú centy ale pence,
miesto, kde je zbytočné jazdiť do mesta károu,
kde sa ľudia tisnú v metre sťa utopence,
do takej miery, že už chápem biznis vreckárov.
Tu, vo veľkom svete, chodím si uličkami,
vyberám a dávam do uší obe slúchadlá.
Pustím "play" a zrazu som tam, akoby s Vami,
všetka tá vzdialenosť zo mňa v momente opadla.
Predtým som vnímal tých cudzincov, nepoznám ich,
videl som tu Indov, Pakistancov, či Španielov.
Zrazu však pozriem cez cestu a vidím známych,
rodičov, brata, moju drahú, mojich anjelov.
Potichu, v duchu pozdravím tie hologramy,
vytvorené iba mnou, asi kvôli clivote.
Nohami tu, no mysľou tam, akoby s Vami,
tak to zrejme na diaľku zvykne chodiť v živote.
Zvládneme to pravou zadnou - britsky opačne.
Aj keď som tu iba jedna z milióna mulíc,
pre Vás som origoš - Ja, a to jednoznačne!
Posielam Vám odo Mňa pozdrav z ďalekých ulíc!!
(október 2013)
