Barmanka
Ahoj, nalej mi prosím niečo tuhé,
a neprestávaj mi nalievať až pokiaľ,
nezačnem myslieť celkom na niečo druhé,
neprestanem úplne myslieť na môj žiaľ.
Mám kamarátku, jej priateľ ju podvádza,
poraď, čo mám spraviť, je celkom bezradná.
S týmto problémom sem dosť ľudí prichádza,
poraď mi radu, ktorá bude bezvadná.
Zatiaľ nalej ďalšiu, poprosím bez ľadu,
príde aj ona, fľašku nechaj na pulte,
cíti sa jak urpostred veľkého pádu,
alebo priviazaná na katapulte.
Chcelo by to pomstu, dobrá rada, vďaka,
niečo naňho našijem, niečo vymyslím.
Daj si aj ty so mnou, no veď nebuď taká,
netvár sa na mňa takým pohľadom kyslým.
Pomstiť by sa však mala aj jej, tej č*ze,
môže za to rovnakým dielom ako on.
Bože, chúďa moje, čeliť takej hrúze,
toto si fakt nezaslúžila napokon.
Milovala ho viac než bárskoho pred ním,
bol jej celý život, alfa aj omega,
on pre ňu bol človekom najviac potrebným,
a teraz to padlo jak skladačka z lega.
Bola na neho naviazaná až príliš,
z toho sa vykoľajiť je veľké sústo.
Či už nebudem ďalší panák? Sa mýliš.
Nalievaj, ešte je vo mne primoc pusto.
Už to mám, zájdeme sa s tou č*zou napiť,
nejak s ňou nadviažem kontakt, v tom som dobrá.
Tak a teraz sa posaď, bo padneš na riť,
takto to spravím: akcia s názvom Kobra.
Posedíme pri káve či poháriku,
podebatíme, budeme na ňu jak med,
a keď si odskočí na wecko na chvíľku,
nasypeme rýchlo do jej nápoja jed.
Že či bláznim? Nie.. možno je to tým pitím,
ale myslím to vážne, ja som cholerik.
Buď ju zahluším hneď jak ju pod krk chytím,
no s jedom do pitia aspoň nebude krik.
Alebo ten jed nasypem kamarátke,
a vše to hodím pred súdom na tú sviňu,
priateľke tým zaručím trápenie krátke,
keby zomrie, vlastne sa postavím pri ňu.
Prečo už mi nenaleješ? Bojíš sa ma?
Mám čierne myšlienky? Ja som čierna duša,
kamoška bude radšej mŕtva než sama,
a potom si podám aj toho jej muža.
Dobre, veď už idem, plán mám už hotový,
vmiešať tej podvedenej jed do nápoja,
posledná veta predtým, než poviem dovi:
že tá č*za si ty a tá holka som ja....
(február 2011)
