Dejiny dejín
Knižka dejepisu, neodmysliteľná súčasť,
aktoviek nás všetkých, v čase dochádzky do školy.
Nech poznáme historicky našu, tú aj tú vlasť,
alebo len to, čo nám niekto poznať dovolí?
Pravdu píšu víťazi - tak nejak znie to heslo,
víťaz je na koni, diktuje ako to bolo.
A tak skreslené info sa krajinami nieslo,
alebo také, čo nemá už nič s pravdou holou.
Porazenému sa dá celý konflikt za vinu,
víťaz má "čisté ruky" a medzi ľuďmi slávu.
Nač predsa seba viniť z nejakého zločinu?
Porazený si musí popol sypať na hlavu!
Prečo by sa teda vykreslil za agresora?
Padlým môžu pripísať nezmyselné citáty...
Veď ako sa padlí ohradia? Či azda zhora?
Nepochybne to urobili už mnohé štáty.
Namiesto "dobyť" sa použije "oslobodiť",
s puškou v ruke hlásať mier a posúvať hranice.
Dejiny napísať tak ako sa bude hodiť,
nepriateľovi pripísať vlastné nábojnice.
Koľkí kvázi hrdinovia majú na rukách krv,
možno sa nikdy nedozvieme; len prázdne fakty.
Vždy účinná propaganda ututlá to najprv,
stopy za pravdou zametie každý dobrý taktik.
Veď koľko strašných právd vyšlo po rokoch na povrch?
Aj to bol pravdepodobne malý zlomok iba.
Však ako si overiť čo je pravda, čo podvrh?
Ak niečo bolo dávno a živý svedok chýba.
Aj dnes cez podchytené médiá za pochodu,
píšu sa dejiny často na základe "faktov",
výplodov, intríg; pre dobré meno seba, rodu,
uzatvára sa kopa "nepriestrelných" zmlúv, paktov.
Každý pakt, každá zmluva sa dala obísť vždycky,
snáď na každom kúsku Zeme už zúrili vojny.
sebectvo, komplex a tiež hnev pre ľudí typický,
"chcem stále viacej" - hold, človek je tvor nespokojný.
Skoro na každom území žilo viac národov,
potom si ho tí, aj tí, aj títo nárokujú.
Je to nonsens! A dohodnúť sa? Ani náhodou,
len sem-tam sa o tom všetkom v mieri dohadujú.
A ževraj by sa ľudia mali poučiť z dejín,
pozrite sa vôkol seba, je to strata času.
Obklopení zmesou výbušnín, pästí a devín,
a tiež fanatikmi, ktorí vedia strhnúť masu.
Fingovaný útok na svojich? Zverstvo úbohé!
Zvaliť to na iného skrz mediálnu masáž.
Zámienka na svete, hyeny v hlavnej úlohe,
šou sa môže začať, celý národ kričí "Na stráž"!
Chcete ďalší fakt? Vezmite štáty susediace,
také dva, kde jeden stále utláčal ten druhý.
V knihách dejín isto majú odlišností viacej,
nik si nechce totiž priznať špinavé zásluhy.
"My sme utláčaní" dejiny jedného velia,
myslíte, že tí druhí povedia "tí zlí sme my"?
Skôr povedia "boli sme mocní dobyvatelia,
to oni žili a žijú na našom území."
Nechcem robiť rozbroje, no je v ľudskej povahe,
že je ťažké byť nestranný a nezaujatý.
No a preto i napriek občasnej cti a snahe,
chápe históriu každý cez svoje podstaty.
Nevravím ani, že celé dejiny sú klamstvá,
klobúk dolu, historici, písať v takej dikcii.
Príbehy dávnych dôb vedia dať dokopy raz-dva,
avšak tiež mohli čerpať z uveriteľných fikcii.
(august 2013)
