Hádajú sa
Hádajú sa ako blbí, kto začal, je jedno,
netriezvy stav, v ňom výmena názorov.
Ona doma pri TV a kde on, to nevedno,
liali ohnivú vodu do gágorov.
Otupené zmysly a k nim naostrené slová,
hádka viac zbytočná jak inokedy.
Trpí kladivko, aj strmienok, a tiež nákova,
zvukovými vlnami prúdia jedy.
Ráno nespomenú si už o čom sa vadili,
iba pocity hnevu v nich ostanú.
Isto za to stojí takýto večer spanilý,
a to ide o platňu obohranú...
Stará a dobrá romantika a lá promile,
vyťahujú staré veci na seba.
Už zopár predlhých chvíľ nepadlo slovo milé;
ich syn bdie za dverami, chce sa nebáť.
Počuje dobre, hoci nechce, počúva všetko,
tak rád by spal alebo by bol inde.
Trasie sa pod perinou vždy, keď je večer zmätkov,
už zase sú mama a oco v brynde.
Sľubuje si, že už bude dobrý, len nech mlčia,
cez chvíle ticha mu srdce zaplesá,
no po tej chvíli opätovne na seba vrčia.
Udobriť? Nie a nie a nie, stále sa...
...hádajú ako blbí, no aký to zmysel má?
Zvýšený hlas a zvýšená hladina.
Etanol v krvi sa často chová ako šelma,
potom si jeden k druhému lahýňa.
Alebo to možno gauč v obývačke vyrieši,
v noci ho bežne niekto z nich zahrieva.
Do spálne je beztak ďaleko dokráčať peši,
ešteže na gauči nespí návšteva.
Búchanie susedov dotvára idylku celú,
"nekrič toľko!" "Ja nekričím!" "Ani ja!"
Obaja stále svoju opitú pravdu melú,
zvyšky vzťahu to postupne zabíja.
Jazyk sa pletie, no aj tak cítia sa byť múdri,
alkodiskusia lásku naštrbí.
Mávnutie rukou, "je mi to jedno, tak si hudri",
noc nekončí, hádajú sa jak blbí...
(január 2017)
niečo ako funpage tu :)
