Ihla
Bola jedna z tých, čo zvykla ísť prúdu proti,
tá, čo vzpiera sa, keď ju osud opäť sotí.
Hnaná silou ducha ísť po tej správnej ceste,
neschádzať z nej ani keď treba zaťať päste.
Najlepšia kamoška Danka zas opak pravý,
všetko skúšať, nemať mieru, veď to sa spraví...
Ventil cez víkend, zmiešať alko a muziku,
neraz to neskončilo len pri poháriku.
Cez Danku sa so svojou láskou zoznámila,
bola to známosť vtipná, nežná a zdvorilá,
avšak v piatok a sobotu taktiež opilá,
srdcu nerozkážeš, furt len o ňom točila.
No časom ho zavialo na horšie chodníčky,
sadol si do poriadne labilnej stoličky,
alko vystriedali drogy, tiahli ho nadol,
len tak tak, že z tej stoličky rýchlo nepadol.
No a Danka s ním bola na tej istej lodi,
nemysliac na to, že život takto zahodí.
Žiali, kým sa im eufória telom valí,
no výstrahy z jej úst na nich nefungovali.
Bola tou, ktorá sa tomu okľukou vyhla,
ale pre Danku bol svet len dávka a ihla.
Bola tiež ihlou, tou v kope sena - stratená,
kričí "prečo???", odpovedá jej iba stena.
Veľa ľudí v okolí berie to, čo oni,
nechce byť jedna z nich, radšej sa k nim nakloní,
podáva pomocnú ruku aj keď sa zlostí,
snaží sa ich vytrhnúť z klepiet závislosti.
Liečenie, odvykačka, skraty v tom období,
etapa, čo ich život príliš neozdobí.
Napokon sa zdarilo rozfúkať tie mračná,
pre každého z nich to bola úľava značná.
Bohužiaľ ten moment hneď vyprchal, bol rýchly,
znovu obaja zháňali, čo by si vpichli.
On bol na tom zle, prežíval najťažšie chvíľky,
potajomky hltal ibalgin jak lentilky.
Danka bola na tom ešte horšie oveľa,
pre drogu si pokojne niečo vytrpela.
Nechať sa zneužívať, počúvať nadávky,
sex s cudzincami, len aby bolo na dávky.
Takto to išlo, rozkývaná rovnováha,
ak si môžu šľahnúť, tak nikto z nich neváha.
Pred ňou tajili to, aby nebola smutná,
veď sotva ich pochopí, kým tiež neochutná.
Niečo také skúsiť totiž odmietla rázne,
sľúbila si, že ako oni neuviazne.
Seba hej, no ich dvoch takto neustrážila,
prichytila ich - prepichnutá ďalšia žila.
Horko v jej ústach, slzy v očiach a krik na nich,
musela si do dna vypiť horkosti kalich.
Prosba o odpustenie v tom stave pod vplyvom,
nadopovaní zradným chemickým palivom.
Z jedného prepáč zrazu riadna hádka vznikla,
Dane facku, naňho "nenávidím ťa" skríkla.
Chytil jej ruku, sotila ho na podlahu,
skríkol "zastav!", keď už bola nohou na prahu.
Lapal po dychu, nedokázal sa postaviť,
ona na neho nenávistne "bozaj ma v riť!"
Zovreté hrdlo, no odísť od neho musí,
chrbtom k nim, idúc preč začuje jak ho dusí.
Alarm v srdci, ide o život, hnev pominul,
mobil... sanitka... lekár vraví na rovinu:
"zástava srdca, je mi to ľúto, je koniec",
čaká ho už len rozlúčka, hlina, svetlo sviec.
Danu vzali tiež, šla na druhú odvykačku,
a ona ostala sedieť v izbe, pri sáčku,
plnom ihiel na použitie pripravených,
v hlave si premieta "nechcela byť jedna z nich".
Sedela tam v jeho izbe sama, bezmocná,
mysliac na to, že už nemá prečo žiť, hoc má.
Bojovala s tým a nechcela byť jedna z nich,
pohľad do steny, úzkosť, lyžica, ihla, vpich...
(jún 2013)
