X+
Má mi byť ľúto??
Ubehlo dosť času, odkedy som obedoval
s celou rodinou po promóciach - oslava titulu.
Sugescia, že som tých pár rokov obetoval
pre lepšie zajtrajšky, nebudem mať na konte nulu.
Tak smelo do reality, čo teraz s diplomom,
ľudí, ktorí ho vlastnia je oveľa viac než práce.
Nad Tatrou sa neblýska, my mladí sme tým hromom,
ktorý divo bije spoza hraníc, bo preč sa prace.
Ten pracuje, tamten pracuje, Zachi a čo ty?
Peniažky na prežitie mi len tak z neba nespadnú.
Mali sa otvoriť možnosti, no niet roboty,
city k môjmu kraju už beztak pomaličky chladnú.
Medzi srdcom a Slovenskom začína byť priepasť,
veď za pokus nič nedám; zbohom dávam domovine.
Pokým som ešte mladý, nechcem tú šancu prepásť,
so sebou pár eur a do vaku pár vecí zo skrine.
Z detskej izby do sveta, beriem to ako výzvu,
starať sa sám o seba, nie chodiť domov na víkend,
naučiť sa anglicky, aj smiešny britský prízvuk,
"Hello, I´m Martin from Slovakia, it should be happy end" :)
Lepšie než pozerať, jak je tu budúcnosť "svetlá",
vidieť ľudí otrávených, zmorených a zničených.
A v krčmách vidieť jak alkohol je ľudstva metla,
to mi má chýbať? Tu nikto neurobí nič pre nich.
Sme vraj tigrom Európy, no ochrnutým, zdá sa...
Mám tu tiež drieť ako mulica pre pár eur mesačne,
čakať na trochu voľna, čo bude pre mňa spása,
čakať kým ma taký život azda baviť nezačne?
Nevravím, že práca tu nie je pre mňa dosť dobrá,
tiež netvrdím, že tam budem mať ustlané na ružiach.
Isto mi bude chýbať biela, červená, modrá,
no nad touto krajinou už bohužiaľ supy krúžia.
Koľkí ste tu spokojní a koľkí zase nie ste?
ľudí tu spája negativizmus aj keď sú rôzni.
Mojej duši dobre spraví nebyť furt na mieste,
kde ľudia ustavične len frflú a sú nervózni.
Kraj naštvaných a arogantných ľudí, to je ten,
odkiaľ som, kde tí najhlúpejší najviac pántom melú,
kde skôr povedia "ak si to myslíš, tak si kretén",
namiesto vety "podľa mňa sa však mýliš, priateľu".
Zaradiť sa nechcem, nezaradiť sa dá zabrať,
občas sa tu cítim iba ako kosť medzi psami.
Tam, kde všetci riešia všetkých a kde vládne chamraď,
je ťažké žiť spokojne, tak riešte si to tu sami.
Nerád utekám preč, no dúfam v nový začiatok,
moji blízki, keď sa vrátim, budem znova tu pre vás.
Keď sa vrátim, bude to pre mňa určite sviatok,
ak sa tu však nič nezmení, tak zbalím si kufre zas.
(september 2013)
