Možno priveľa zmien
Os času má u každého len jednosmerný chod,
proti jej smeru sú spomienky a v jej smere sny.
Z bodu A do bodu B, nejestvuje spätný mód,
možno pomalý, možno rýchly prúd, no vždy presný.
Možno už nie si s ním; nuž, raz za čas sa pomýliš,
ide sa ďalej, neplň zas tvárou svoje dlane.
Pamätáš ako bolo všetko super až príliš,
a modlila si sa nech to nikdy neprestane.
Možno to bolo raz na párty, keď si tušila,
že presne tvojim smerom sú blízko veľké zmeny,
možno nie v rýchlom slede, no aj tak je to sila,
nie každý je totiž na ne z fleku pripravený.
Možno to tak proste chodí, veď už nie si malá,
už nemáš trinásť, sedemnásť a už ani dvadsať.
Kladný postoj ku zmenám si možno nie vždy mala,
no pochopíš, že nemá cenu sa k tomu vracať.
Možno niekedy máš chuť na šálku nostalgie,
z rádia hrá skladba, vlaha ti sadá na oči,
že je to všetko nenávratne preč, smutno ti je,
no bezo zmien sa nik životom nepreplahočí.
Možno už netráviš s blízkymi tak veľa času,
ako keď si ešte chodila denne do školy.
Aj tu prišla zmena a tiež bez tvojho súhlasu,
zub času je silný tesák, priateľstvá rozpolí.
Nevidíš už tamtých, šli preč, svet je pre nich malý,
málokedy či už nikdy vidíš staré páry,
tie sa po rokoch vzali, či po rokoch to vzdali,
osud s kúzelnou paličkou spravil čáry-máry.
Možno niektorí už teraz nie sú medzi nami,
keď si na to spomenieš, srdce sa ti rozbúcha.
Možno ty si sklamala, hoc povieš "nezdá sa mi",
pomelie ťa boží mlyn? Možno tíško naslúcha.
Možno zažila si aj neveru, už z oboch strán...
Kamoš, čo sa milo tváril, zmenil sa na vola...
Možno si sa znovu narodila, tak to Boh chráň!
Možno priateľka, ktorú máš rada, nezavolá...
Možno na skladanie piesní nie je voľná chvíľa,
ledva stíhaš ten riadok, čo za riadkom naviaže.
Možno ťa kamarátka pre pár drobných zradila,
a ešte ty si teraz tá najhoršia, pravdaže.
Možno už nejazdíš na víkend ku známej z diali,
neužiješ si tam smiechu, až ťa brucho bolí.
Aj ju totiž okolnosti za prácou zaviali,
tak ako aj teba, len do inej metropoly.
Možno práve píšeš báseň, fŕkaš tuš na listy,
a dúfaš v to, že niečo bude z toho zápisu.
A schválne píšeš v opačnom garde, čo zaistí,
že snáď nik nepríde na to, o kom tie riadky sú.
(október 2014)
niečo ako funpage tu :)
