Najprv nie, potom áno
"Čau! Ako sa máš? Už sme sa večnosť nevideli.
Počul som, že je z teba kus; ak smiem byť tak smelý.
Čo povieš, keby sme si spolu niekedy vyšli?
Tak nejako ako za starých čias, mám na mysli.
Pokecáme, porozprávaš mi, že čo máš nové,
donesiem vínko, čo máš rada, to ríbezľové,
alebo prídeš na večeru, urobím karé,
zaspomíname si trošku na tie časy staré.
Ako nám vedelo byť fajn, keď sme spolu boli,
pevne verím, že ťa náš rozchod už tak nebolí.
Môžme potom ostať tu, rád ti kúpim aj kvety,
pozrieme si film, nevytrčíme z domu päty.
Ozvi sa, prosím, ako si sa teda rozhodla,
verím, že ťa tvoje srdce priviesť ku mne hodlá.
Isto neoľutuješ, bude nám skvele, ver mi,
daj vedieť a hneď som tam u teba, predo dvermi."
Odznelo v správe od ex, no čo sa vlastne stalo?
Prečo odrazu práve on robí také haló?
Ona robila tiež, keď predtým v rozchod padali,
vtedy sa na jej "haló" ozvalo len halali.
Chodila s ním nie dlho, žrala ho však od mala,
v jeden deň nabrala guráž, tak sa mu ozvala,
videl, ako ho chce, že sa z toho nevykrúti,
tak si s ňou začal, aj keď mu nebola po chuti.
Samozrejme ju po krátkej dobe pustil k vode,
cítil, že nie je preň dosť dobrá; a po rozchode
on sa bavil, ona sa cítila ako väzeň,
náhly to koniec, nevedela sa preniesť cezeň.
Ale smer udalostí sa obrátil po chvíli,
ona už nebola tá, ktorá od žiaľu kvíli,
jej sa darilo a on dospel do toho bodu,
že už nebol ten, ktorý si užíval slobodu.
Sebadôvera, vlastnosť u nej tak postrádaná,
bola späť a mohla mať bársakého chalana.
Vyžarovala z nej spokojnosť, radosť, istota,
a narozdiel od neho, našla chuť do života.
Že rozchod jej až tak prospel, prekúsnuť nezvládol,
nikdy by nepovedal, že bez nej pôjde nadol.
Myslel, že nadol pôjde s ňou, tak sa nechcel viazať,
a teraz, keď vidí jej premenu, chce ju nazad.
Sú dve možnosti, kam to pôjde, keď sa tak snaží,
môže z neho byť zas namäkko, či ho mať v paži.
Môže to skončiť šťastím, smiechom, no aj nárekom,
takých príbehov bolo a bude neúrekom.
(november 2013)
