Nechala list
Mladé dievča, jedináčik, utiahnutá deva,
uzavretá pred rodičmi, pred spolužiačkami,
nemala chlapca a ani kamarátky; neva,
nebola ani moc pekná, len tak medzi nami.
Rodičia o ňu vôbec nejavili záujem,
jej láska boli jej husle, vedela žiť hudbou.
V živote skoro vôbec nepočula "ďakujem",
spoločníčkou bola vždy iba tichou a nudnou.
Peňazí mali doma dosť, v tom by problém nebol,
výchova či skôr nevýchova bola bod zlomu.
Prázdny byt a ticho, v ruke slák, to bolo nebo,
hrala od srdca, len sebe... veď nebolo komu.
Bola jak Robinson na opustenom ostrove,
každý ďalší človek bol pre ňu len ďalší Piatok.
A každý ďalší piatok len byť doma, nič nové,
štyri steny, tichý večer bez omamných látok.
Jedného dňa si zobrala do tašky pár vecí,
napísala krátku rozlúčku na zdrap papiera,
a šla s pár eurami a jednou taškou na pleci,
chcela iný život, nádej predsa neumiera...
Odišla z domu, bez dákej stopy, nechala list,
nemala na to keš ani roky, nechala list,
zobrala si len husle a noty, nechala list,
len sama proti osudu, aj keď nerada risk.
Rodičia sa vrátili z nákupov, cvakol zámok,
ani by si nevšimli, že nikto doma nie je,
našli však papier, zhostili sa ich strach a amok,
báli sa nevediac, kam ju náhoda zaveje.
Telefonát, polícia, výčitky, beznádej,
noc plná obáv, čo sa asi deje s ich dcérkou.
Prečo to napadlo zrovna ich dievčine mladej?
Nezáujem čil kompenzovali snahou veľkou.
Keď bola maličká, svoj čas jej nevenovali,
jak rástla, uvedomili si ten nedostatok,
a aj keď vedeli, že v tomto trochu zaspali,
nevedeli nájsť cestu späť k nej, tam na začiatok.
Ako na to? Skúšali si ju získať hračkami,
to však nezabralo, barbie, skladačky či puzzle.
Že ľúbi hudbu, ani na to nedošli sami,
len raz ju našli doma držiac otcove husle.
Ani tie však ako most ku nej neposlúžili,
ešte viacej sa uzavrela, bez pochopenia.
A iba tak začať debatu s ňou, v tom bránili,
nonstop zavreté dvere izby, čo vždy ich delia.
Aj keď bola len za dvermi, delili ich míle,
ani netušila, ako veľmi ich to mrzí.
Nezažili s ňou takmer žiadne rodinné chvíle,
ostal iba papierik, ktorý zmáčajú slzy.
Odišla z domu, bez dákej stopy, nechala list,
nemala na to keš ani roky, nechala list,
zobrala si len husle a noty, nechala list,
skôr než jej dali najavo to, že nemala ísť.....
(jún 2011)
