Objektívno
Som poprsie, poodhalené a podopreté,
vyžadujem pozornosť a nič mi nie je sväté.
Som pohár vína, na ktorom je rúžu odtlačok,
zrejme závan vášnivej noci plných otáčok.
Som kus tiramisu na tanieriku v cukrárni,
občas náš počet býva dokonca už aj párny.
Som laté s penou, sála zo mňa pohoda; záviď!
Mnou a sušienkou sa bude môj majiteľ dáviť.
Sme našpúlené pery, všade chodíme v páre.
Som neprirodzene prekvapený výraz tváre.
Sme naolejované nohy, pred nami more,
len tak medzi nami, každý chlap je z nás v pozore.
Som jedlo, na ktoré si zajtra nik nespomenie,
nazval som sa kulinárske nedoroz-umenie.
Som vážny, no nešťastný, no nad vecou, no smútok.
Som zmrzka a kukuričný atak, viď korn-útok.
Sme tehličky na bruchu v zrkadle v posilňovni,
len tak dáky pupok nie je na našej úrovni!
Som zadok a úplnou náhodou polonahý,
náhoda môže byť aj dvadsiate kolo, drahý.
Som bábätko v postieľke. Som bábätko v nočníku.
So zagebrenou pusou som bábo pri stolíku,
pozerajúc sa na to zvláštne čudo groteskne,
čudo, čo stále otravuje a občas bleskne.
Čo vlastne máme spoločné vo svete netrpezlivom?
Že z nejakého dôvodu sme zvečnení objektívom.
No nechcem vás, ľudia meniť, nemám na to páku.
napokon ak stláčať spúšť, tak radšej na foťáku.
marec 2019
niečo ako funpage tu :)
