Straky a nálezy
Občas žiť život sám so sebou je drina,
najmä keď človeku chýbať niečo začne.
Nie je zlodejina ako zlodejina,
tu o peniaze nepôjde jednoznačne.
Ak ti niekto kradne tvoju sebaúctu,
poníženie, urážky sú denné menu,
omotá ťa pocit, že si len do tuctu,
chceš vyraziť preč, ale vidíš červenú.
Ďalší vsadia na slovnú zásobu ladnú,
slová šité pre tvoje uši na mieru,
dokým ti tvoju pozornosť neukradnú
a rýchlo sa prisunú k tvojmu tanieru.
Iní ti ukradnú tvoju energiu,
sajú chuť do života, ale to už by
si mal urobiť všetko, nech vrátia ti ju!
...malo by byť trestné odčerpávať túžby.
Strakou taktiež môže byť život samotný,
smutná udalosť vie brať, a to dôsledne;
strácame sa v hmle, osud je neochotný,
krédo, ktoré roky nosíš v sebe, bledne.
No ten najväčší lupič je zlodej času,
mobily, televízory, počítače.
Vidieť zábavu, nevidieť zátarasu
vlastného rozvoja, IQ nadol skáče.
Vypnúť mozog, nechať sa uniesť hlúposťou,
raz za čas to u každého úspech zožne.
Avšak pokiaľ ťa to zhltne spolu so cťou,
čas je fuč; nemôžeš ísť poň do záložne.
Pohľadať tie stratené veci je práca,
musíš hlavne ty sám, ale žiadne strachy.
Každý jeden z nás ich v jednom kuse stráca,
môžu za to stále nové hladné straky.
Ťažko hneď vedieť, čo je zlé, kto je špina,
život hryzie, občas trochu, občas dravo.
Nie je zlodejina ako zlodejina,
na túto však nefunguje trestné právo.
Ty sám vyvodíš tresty, taký či taký:
talár, kladivko, vina, paragraf, putá...
Chceš radu? Skrývajú ju samotné straky:
každá z nich nech ti je, bratu, ukradnutá.
(marec 2018)
niečo ako funpage tu :)
