Systém error
Nádych, výdych, znova zopár riadkov na tú tému,
opäť zlé slová, pýtate sa či som normálny?
Mne tu ale nedá nezabŕdnuť do systému,
čo ťa láka na sladké, no vy*ebe ťa v spálni.
Klik, wé wé wé bodka skazený svet bodka edu,
náš deravý koráb je už ďaleko od brehu.
Namiesto kroku späť ideme slepo dopredu,
nepomôže technika, nepomôže byť v strehu.
Mať zisk je jedna vec, je to predsa prirodzené,
ale zdierať pre to ľudí alebo planétu?
Miznú úsmevy z tvárí, mizne vonku zelené,
skrz špinavé prachy pointa uniká svetu.
Nuž, prachy sú prachy a život je taký krátky,
svet bude trochu horším, no hlavne, že zarobím.
Potom trebárs čítame tie novinárske plátky,
a o tom, čo treba písať, sú ticho ako mím.
Keď chce novinár peniaze, musí mať čítanosť,
keď chce čítanosť, musí šokovať, vyrážať dych.
To však nejde realitou, na to treba danosť:
skutočnosť ľuďom prifarbiť, a či oklamať ich.
Novinári však tú vinu nenosia na pleciach,
veď keby tu bol normálny časopis jediný,
ktorý by písal o dobrých, serióznych veciach,
nik ho nekúpi; tuposť je jak veterné mlyny.
Nejde s ňou bojovať, tak nech sa z nej aspoň predá,
a tak píšu sr*čky, ak nechcú padáka schytať.
Nahotiny už na titulnej, bo bude beda,
naservírujú ľuďom bláboly, čo chcú čítať.
Potom nás to straší, ohuruje, otupuje,
veď najlepšie sa predávajú sex a škandály.
A mládež s foťákom pred zrkadlom poskakuje,
v spodnom prádle na nete sa všetkým ukázali.
Mladí sú naša budúcnosť, staráme sa o to,
aby z nich vyrástla generácia hlupákov.
V školách vychovať stroje pre prácu, to je motto,
a zabíjať kreatívne premýšľanie žiakov.
Žiadny osobnostný rozvoj, sme len samouci,
osemnásť rokov za diplomom, čo nemá cenu.
Potom chcú všade prax, všetci kukajú jak puci,
vychovajú masu na život nepripravenú.
Ešteže sa o nás stará skvelá farmácia,
to, čo ti lekár predpíše, je len akoby liek.
Vedľajší účinok je tajná informácia,
zanechá to za sebou spúšť jak nájazd kobyliek.
Neodporúčajú jedávať z fastfoodov jedlá,
veď človek môže mať potom zdravotné ťažkosti.
Cholesterol, tlak - smer špitáľ; tí ľudia sú vedľa,
berieš liek na tlak, trebárs ti z neho zmäknú kosti...
Jedlo z obchodných sietí nivočí naše telo,
mne je celkom jasné, odkiaľ tento vietor fúka.
Čo je vo vás ešte zdravé, lieky zničia smelo,
sú to prepojené nádoby, sú jedna ruka.
V nezdravom tele, nezdravý duch. A choď do práce,
na PN-ke nezarobíš, to každá duša vie.
Na úkor zdravia chodí každý robiť, kým vládze,
o tridsať rokov si zas bude platiť za zdravie.
Znova iba prachy, prachy, prachy, prachy, prachy!
Niečo zadarmo? Zašliapnu ťa jak otravný hmyz.
Všeličo by bolo gratis, no hrozia im krachy,
Zdarma? Ešte to tak, je to príliš veľký biznis.
Elektrina zadarmo, alternatívne zdroje,
nonsens? Všetko je už isto na svete pár rokov.
Však príliš NEnákladné pre masu ľudí to je,
patenty ležia, kde nedovidí ľudské oko.
Záclona je nepriehľadná, no ľud je zvedavý,
postupne už nakúkame za ten obrí záves.
Do ulíc idú davy, ktoré to už nebaví,
nik im už neprikáže; žiadne "drž hubu!", "zalez!".
Raz to celé praskne, všetko sa ľudia dozvedia,
nastane anarchia, ktorá nemá obdobu.
Spadnú tí, čo na najvyšších postoch teraz sedia,
alebo naordinujú totálnu chudobu.
Každý to ale vie aj sám, ak nie je veľký k*r,
nad našou zemou už dlho lietajú havrany.
Ja to tu iba opakujem ako verklikár.
A jednotlivec to tu bez pochýb nezachráni.
Na to sa treba spojiť, potom zabodujeme,
musí to tu celé padnúť a začať odznova.
Všetko je tu naopak, veď ZA MIER BOJUJEME,
nádych, výdych, poďme to vše nanovo zosnovať!
(december 2012)
