Za plotom
Krásny letný čas, padla noc na dedinu,
iba pár hodín vzdialená od zločinu.
Deti na prázdniny u starých rodičov,
späť netrafia ani so slepeckou tyčou.
Ráno budili sa do iného sveta.
O krutosť mocipánov pevne opretá
čiara, čo vyrástla sťa huba po daždi,
hranica, ktorú včera mohol prejsť každý.
Dnes sa už ale cez dedinu týči plot.
Nikto sa neunúval spýtať sa, či vhod.
Veľký, ostnatý; cez pozemky, cintorín,
jak na druhú stranu? Tým smerom, či ktorým?
Nedá sa! Čo sa deje?? Sme rozdelení!!!
Doteraz kľud, dlhé roky bezo zmeny
a teraz nás rozťali ako sekerou.
Nik nevie prečo; téma dlhých večerov...
Zrazu je za plotom cudzí štát, cudzia zem.
Ty sa tam, ja sa k mojej strane uviažem.
To chcú po nás? Pre nič za nič nás rozdeliť?
Spojiť naspäť dokopy už je pozde niť.
Vojaci strážia hranicu, prejsť sa nedá,
za plotom mama, otec; tak kadiaľ teda?
Mám tam všetko, tu som iba na prázdniny.
...roky to tak zostalo, vy skur*ysyni!
Z jednej strany plota plačem, z druhej matka,
neobjíme, nepobozká, nepohladká...
Blízko, pritom ďaleko, už nevrátim sa,
plačeme každý deň, plačeme sťa rímsa.
Idem sa vydať, matka sa len prizerá,
k vojakom nenávistný pohľad - mizera!
Otca pochovávajú, len z diaľky trúchlim;
plot stojí, moje modlitby neposlúchli.
Jedna obec, zo dňa na deň dve krajiny,
spústa zlosti a nepotrestanej viny.
Príbeh bez účasti pochopenia, cnosti,
písaný je na základe skutočnosti.
Trpkosť utopená do horkého čaju,
tak to dopadne, keď páni šachy hrajú
a bežní ľudia sú figúrky v ich moci,
a keď príde mat hoc aj uprostred noci.
venované ľuďom obce Veľké Slemence
(december 2016)
niečo ako funpage tu :)
