Podiel domácich hokejistov v európskych ligách
Tu som porovnával podiel domácich hokejistov sezónu po sezóne od 1993/94 v KHL, švédskej SHL, fínskej Liige, nemeckej DEL, švajčiarskej NLA, českej a slovenskej lige.
Švédska SHL už od začiatku porovnávania nemala ani len 90 % podiel švédskych hráčov. V sezóne 2006/07 sa odrazila od 68 % postupne nahor k dnešným 80 %.
Fínska Liiga je o niečo viac „domácka“. Podiel fínskych hráčov iba počas sezóny 2012/13 tesne klesol pod 80 %, a teda okrem toho ročníka sú zaručene viac ako štyri pätiny hráčov domáci hokejisti.
V Rusku to je špecifickejšie, pretože najvyššiu ligu hrajú tímy z viacerých krajín. Až do sezóny 95/96 v nej boli aj neruské tímy a od začiatku KHL (2008) sa pripojili znova. Pokiaľ teda v súťaži pôsobil napr. aj tím z Lotyšska, nebral som Lotyšov v lige ako cudzincov a pod.
Takže po roku 1996, keď z ruskej ligy (vtedy IHL) odišli tímy Bieloruska, Ukrajiny a Kazachstanu, stúpol podiel zahraničných hokejistov o 14 %, pretože v nej stále hralo veľa hráčov z týchto troch krajín a už boli cudzinci. Neskôr sa ešte zvyšoval, pretože do ligy prišli hokejisti zo zámoria a tiež českí hráči (v sezóne 2001/02 nastúpilo v ruskej lige prvých 7 Čechov a prvých 7 Slovákov). Po začiatku KHL sa podiel domácich hráčov ustálil okolo 80 %.
Nemecká liga je známa obrovským počtom legionárov. Mnohí z nich dostali nemecký pas a dokonca potom pôsobili aj v reprezentácii, ja som sa však venoval pôvodným nemeckým hráčom, nie „domestikovaným“. Podiel domácich hráčov je tu spomedzi najlepších európskych líg zďaleka najnižší – menej ako 50 %. No a v ročníku 1998/99 to nebola ani štvrtina!
Práve v našej lige sa často diskutuje o počte legionárov a o ich vplyve na našu ligu a celkovo hokej. Nemecká liga je dôkazom toho, že vysoký počet legionárov nemusí byť nutne na škodu hokeja v krajine, pokiaľ sa veci správne nastavia. Nemecký hokej je napriek nízkym číslam nemeckých hokejistov v lige na vzostupe.
Vo švajčiarskej lige sa podiel domácich hráčov drží momentálne tesne pod 70 %. To je odo mňa k NLA všetko, tak pridám ešte zaujímavosť. V sezónach 2010/11 a 2011/12 odchytal brankár Tobias Stephan všetky zápasy svojho tímu. Svojho konkurenta nepustil do bránky ani raz. To je v súčte 100 zápasov základnej časti, 15 zápasov play off a 4 zápasy na Spenglerovom pohári.
Česká extraliga je zo všetkých elitných líg najmenej „okupovaná“ zahraničnými hráčmi. Do roku 2003 sa držali nad 90 % a doteraz nikdy neklesli pod 81 %. Hlavne brankárske posty boli spočiatku výsadou domácich hráčov. Až v sezóne 2003/04 sa v súťaži predstavili aspoň dvaja legionári v brankárskom výstroji. Dovtedy (10 sezón) chytali cudzinci v českej extralige dovedna len v 53 stretnutiach.
V slovenskej najvyššej súťaži sme klesli pod 80 % v sezóne 2014/15 a vývoj je naďalej klesajúci. Po zavedení limitu na cudzincov pred sezónou 2019/20 dokonca prekvapivo klesol podiel domácich hráčov o 0,2 %. Výrazný skok nadol zaznamenala liga po odchode Slovana do KHL v roku 2008 a pri narastajúcom počte zámorských hráčov v posledných rokoch.
Pomer domácich hokejistov v TOP 18 (TOP 15 kanadské bodovanie + TOP 3 brankári)
Tu som okrem doteraz spomínaných líg spravil štatistiky aj pre rakúsku EBEL, francúzsku, nórsku, dánsku, či taliansku ligu (neskôr taliansko-rakúsku Alpenligu).
Do úvahy som bral TOP 15tku kanadského bodovania za každú sezónu + TOP 3 brankári v priemere inkasovaných gólov za zápas. V prvých sezónach od roku 1993 som nenašiel pri niektorých ligách štatistiky brankárov, tak som ostal pri TOP 15.
Druhá vec, pokiaľ sú v lige tímy z viacerých krajín (KHL, EBEL, SVK Tipsportliga...), za legionára sa počíta napr. aj Rus hrajúci za bieloruský tím alebo Slovák hrajúci za tím z Maďarska.
SHL – v tomto smere boli vo švédskej lige cudzinci silným elementom už v roku 1993. A nikdy ani neprestali byť, z TOP 18 boli vždy aspoň štyria legionári. Najhoršie to bolo v sezóne 2014/15, kedy boli v TOP 18 iba šiesti Švédi.
Liiga je, ako som už spomínal, o niečo domáckejšia a z toho plynú aj lepšie čísla. Napr. v sezónach 2016/17 a 2017/18 bolo v TOP 18 až 16 fínskych hokejistov. A celkovo nebolo cudzincov nikdy viac ako Fínov.
V ruskej lige sa vždy predrali do rebríčkov produktivity nejakí cudzinci. Ale jedna sezóna mimoriadne vyčnieva. V 2010/11 boli v TOP 18 iba štyria domáci hráči.
DEL je prešpikovaná legionármi, ktorí sú nositeľmi kvality. Preto nie je žiadnym prekvapením, že v TOP 18 dominujú zahraniční hráči. Iba v dvoch sezónach sa aspoň stalo to, že polovica boli Nemci. V sezónach 1998/99 a 2002/03 to bola dokonca rovná nula. A v 98/99 ročníku bol najproduktívnejší Nemec (Harald Birk) až na 62. mieste v rebríčku!
V NLA je to podobné ako v nemeckej, iba v o niečo menšej miere. Najlepší ročník bol 2018/19 – v TOP 18 bolo až desať Švajčiarov, čo je rekord. V takej sezóne 2000/01 boli iba traja.
V českej extralige sa najčastejšie (8-krát) stalo, že v TOP 18 boli všetci hráči Česi.
V slovenskej lige bola čisto slovenská TOPka päťkrát, naposledy v 2009/10. V poslednej sezóne (2019/20) našej ligy bolo domácich hráčov najmenej – iba sedem (šiesti Slováci, jeden Maďar).
V ďalších ligách sa viackrát stalo, že ani jeden domáci hráč nebol v TOPke. Dvakrát sa to stalo vo francúzskej lige, v dánskej a talianskej lige sa to stalo jedenkrát. Pre všetky tieto ligy, rovnako ako pre nórsku a EBEL platí, že väčšinu lídrov ligy tvoria zahraniční hráči.
To všetko bol vývoj, história, lenže aké sú aktuálne čísla? Keď vezmem iba posledných 5 sezón, dostanem lepší aktuálny trend.
Z hľadiska posledných 5 ročníkov bolo najviac domácich hráčov v TOP 18 vo fínskej Liige a tesne za ňou sa nachádza česká extraliga. Nad polovicou už majú iba švédska SHL a naša liga. Vo všetkých ostatných, vrátane KHL, hrajú prvé husle prevažne cudzinci.
V tabuľke je vidieť podiel domácich hráčov v TOP od roku 1993 a tiež ich podiel iba za posledných 5 sezón. Nájde sa nejedna liga so stúpajúcim trendom domácich lídrov, naopak najväčší prepad je v KHL a slovenskej lige.
Zámorskí lídri európskych tímov
V ligách západnej Európy pôsobilo nemalé množstvo zámorských hokejistov už v roku 1993. Ale postupne si našli cestu aj do strednej a východnej Európy.
V slovenskej lige v sezóne 2008/09 odohral jediný kanadský hráč jediný zápas. V 2011/12 to boli len dvaja hráči s dohromady 24 zápasmi. V 2014/15 to stále boli len traja hráči s dokopy 12 zápasmi. V tej ďalšej už 11 hráčov. A v poslednej sezóne (2019/20) už bolo Kanaďanov 42. A k tomu 13 Američanov. Medzi TOP 18 sa prvýkrát v slovenskej lige zaradili zámorskí hráči v ročníku 2015/16.
V SHL v ročníku 2014/15 bolo až 10 zámorských hokejistov v 15ke najproduktívnejších hráčov. Naposledy to tam bolo bez hráča spoza Atlantiku v 2007/08.
V nemeckej DEL boli v sezóne 2002/03 14ti z prvej 15ky produktivity a tiež 3 najlepší brankári – Severoameričania.
Veľmi vysoký podiel Severoameričanov medzi lídrami má aj NLA, francúzska liga, EBEL a talianska liga (neskôr nadnárodná Alpenliga). Najmenej hráčov spoza oceánu si do priestoru TOP 18, už asi aj podľa očakávania, pustili v českej extralige.
Okrem výraznej stopy zámorských hráčov sa v konkrétnych európskych ligách presadzovali ako lídri aj hráči ďalších krajín. V SHL to boli v 11 % prípadoch Fíni, vo Švajčiarsku až v 16 % hráči zo Škandinávskych krajín (medzi ne rátam aj Fínsko), v nórskej lige to v 21 % prípadoch boli Švédi, v talianskej lige možno trochu prekvapivo v 9 % Fíni, no a že na Slovensku Česi a v Česku Slováci, to je viac než samozrejmé.
Šírka kádra
Doplnková kategória, ktorú som sem zaradil, keď som už porovnával všetky možné počty hráčov. Jednoduché: celkový počet hráčov v lige deleno počet tímov = šírka kádra.
V takmer všetkých európskych ligách, do ktorých som nahliadol, sa priemerný počet hokejistov hrajúcich za jeden tím prehupol po začiatku nového milénia natrvalo cez číslo 30. Výnimkou je nemecká liga, kde vyšiel priemerný počet hráčov výrazne najnižší.
Trendová čiara sa od roku 1993 dvíha v 8 sledovaných ligách z priemeru 28 hráčov na jeden tím až k dnešným takmer 34. Svedčí to zrejme o vyšších nárokoch na hráčov, ktorí častejšie podliehajú zraneniam a sú nútení pauzovať. To má za následok nutnosť mať v klube pripravené adekvátnu náhradu. Nie je tajomstvom, že väčšia šírka kádra môže v play-off výrazne pomôcť k lepšiemu výsledku. V NHL to takto funguje už dávno, a preto je v nej priemerná šírka kádra za posledné 4 desaťročia ustálená nad 30 (dôkaz v druhom bode tohto článku).
Hokejové zaujímavosti - 1. časť
Hokejové zaujímavosti - 2. časť
Hokejové zaujímavosti - 3. časť - draft
Hokejové zaujímavosti - 4. časť - Keby bolo keby
Hokejové zaujímavosti - 5. časť - Ktorá liga je najviac vyrovnaná?
Ako si Slovensko vodí v NHL v porovnaní s inými krajinami?
Slovenská a česká hokejová stopa v zahraničných ligách
Reprezentanti dvoch krajín - naturalizovaní hokejoví prebehlíci
NHL - Najlepší vek; Najlepší hráč; Najväčší smoliar atď.
NHL - 500-góloví hráči, cesta do "Triple gold" klubu, víťazný gól znamenajúci Stanley Cup
NHL - 100gólová sezóna hráča; najhoršia tímová sezóna, NAJ vzdialenosti tímov
Slováci v československom drese, hlavné mestá v lige, hráči končiaci kariéru (ako víťazi)
NHL – zranenia, trestné minúty, logá klubov. Alebo čo keby sa vrátili remízy?
Historicky najlepšie zostavy krajín:
Bielorusko, Česko, Fínsko,Kanada, Lotyšsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Spojené Štáty, Švajčiarsko, Švédsko, zvyšok sveta
Ďalšie moje články napísané pre REFRESHER.sk tu a pre vedelisteze.sk tu.
