Klubová sezóna sa vo väčšine krajín na starom kontinente už skončila, takže je tu opäť priestor na bilancovanie. V našej extralige sa počas sezóny už tradične často skloňoval počet cudzincov. Aktuálne už ohraničený pravidlami, ktoré však nijako nebránia tomu, aby mal niektorý tím dvoch cudzincov na poste brankára. Neraz sa totiž pri limitoch cudzincov uplatňuje iný meter, pokiaľ ide o brankárov. U nás tomu tak nebolo, a tak sa prvýkrát stalo, že v slovenských extraligových kluboch odchytali Slováci menej zápasov ako legionári.
Pri celkovom podiele hráčov cudzincov sme v Európe priemerom, za čo asi môžeme vďačiť aj limitu pre cudzincov, ktorý bol nastavený na sedem hráčov na jeden tím v jednom zápase. Limit cudzincov nie je ničím novým, podobne to majú aj ruské kluby v KHL a v takom Nemecku sa posledné roky menil viackrát (od šialene vysokého čísla 21 cudzincov na jeden tím pred rokom 1998 až po 9 od roku 2012).
Celkový počet zápasov odohratých všetkými hokejistami našich mužstiev extraligy bol v ročníku 2020/21 zhruba 11,5 tisíc. Slováci si z tohto množstva ukrojili 8 a pol tisíca, čiže približne 74%. Najmenej (72,5% to bolo v sezóne 2017/18).
Limit pre cudzincov by po prepočtoch mal zabrániť, aby toto číslo kleslo pod 70 %.
Pri porovnávaní vždy počítam iba ligové kluby danej krajiny, takže nezapočítavam napr. údaje neruských tímov v KHL, nerakúskych v IceHL, maďarských v našej extralige atď. Rovnako projekt slovenskej či bieloruskej 20tky (umelo dosadené tímy, v ktorých mohli hrať IBA domáci hráči) som ignoroval.
Ako som spomínal, údaje čisto o brankároch vyznievajú v našej lige horšie, a je teda na zamyslenie, či sa neinšpirujeme KHL, kde okrem limitu piatich cudzincov platí, že brankár cudzinec môže byť v tíme iba jeden. Túto sezónu totiž iba v rakúskej IceHL odchytali rakúski brankári menej % zápasov ako tomu bolo v našej extralige.
Že v druhej najvyššej slovenskej súťaži nemôže chytať iný ako slovenský brankár, je asi slabá náplasť.
Poďme si rozobrať jednotlivé ligy. Najprv dva grafy, v ktorých vidieť vývoj v našej lige v porovnaní s Českom (Extraliga), Fínskom (Liiga), Švédskom (SHL) a Ruskom (KHL).
Z grafov vidieť, že podiel zápasov, ktoré odohrali Slováci v slovenských tímoch našej extraligy, klesol pred pár rokmi pod 80% a dvíha sa veľmi pozvoľna. Svoje k tomu v zaujímavom rozhovore povedal aj Richard Lintner, vtedy ešte ako „vedúci“ najvyššej súťaže; a to počas ročníka 2019/20, kedy sa u nás prvýkrát uplatňoval limit na cudzincov (v rozhovore objasňuje, že počet slovenských hráčov so štartom za extraligový klub klesal, cudzinci síce boli limitovaní, ale šanca pre domácich hráčov paradoxne nevzrástla).
A čo je obzvlášť viditeľné – radikálny pokles počtu zápasov, ktoré odchytali v našich tímoch extraligy slovenskí brankári. Veľký pokles v tomto smere zaznamenali aj Rusi v ruských kluboch KHL. Ale až taký strmý pokles nebol v žiadnej inej lige. V sezóne 2019/20 zaznamenali slovenskí brankári 426 štartov (z celkovo 648), v poslednej iba 269 (zo 612).
Zo severských líg má najmenší podiel legionárov vo svojej lige už tradične Fínsko. Vo Švédsku bol počet cudzincov vždy vyšší vraj aj kvôli daňovému systému, ktorý zvýhodňuje krátkodobé kontrakty cudzincov. Napriek tomu vidieť za posledné roky Švédsko ako najväčšiu liaheň talentov z Európy. A vôbec im neublížilo, že v sezóne 2014/15 bolo v TOP 10 produktivity SHL až osem legionárov.
V českej lige mali pred časom problém najmä s brankárskym postom, kde neboli v krajine spokojní s tým, že menej ako 70% zápasov odchytali Česi. V posledných rokoch sa situácia vylepšuje.
Nasleduje porovnanie našej ligy s ďalšími štyrmi krajinami. S Nemeckom (DEL), Švajčiarskom (NL), Rakúskom (IceHL) a Nórskom (Fjordkraft-ligaen).
V porovnaní s nami je vidieť, že hlavne Švajčiari si strážia brankársky post viac ako my. Iné ligy majú v porovnaní s nami podobné alebo nižšie čísla.
Pristavím sa hlavne pri Nemeckej DEL. Už som spomínal vyššie, že ich limity na cudzincov boli v minulosti veľmi vysoké. Nemci takmer prišli o svoju ligu, keď nával prevažne zámorských hráčov obsadil súpisky. Lige pridali na kvalite, ale domácich hráčov bolo minimum. Z grafu je vidieť, že nemeckí brankári v DEL aktuálne chytajú viac než 60% zápasov a podiel zápasov odohratých všetkými hráčmi sa túto sezónu prehupol cez 50% v prospech Nemcov. To ale nie je vôbec nič oproti minulosti.
V sezóne 1995/96 v nemeckej lige odohrali 60,7% zápasov Nemci (z toho 66,6% to bolo u brankárov) a vygenerovali 45,9% bodov. Avšak potom prišlo niečo ako veľký tresk a do sezóny 1999/00 sa čísla rapídne scvrkli. Podiel zápasov odohratých nemeckými hokejistami klesol na 24,1% (po odčítaní naturalizovaných cudzincov s nemeckým pasom iba 21,4%, tj. rodení Nemci odohrali 3454 duelov a napr. Kanaďania až 5816). Nemeckí brankári chytali iba vo štvrtine zápasov a hráči celkovo vygenerovali 13,6% bodov (10,2% po odčítaní naturalizovaných Nemcov). To je skutočne katastrofálne málo. V tejto sezóne boli v prvej stovke bodovania DEL iba traja rodení Nemci! A kanadskí hráči strelili v DEL 5-krát viac gólov ako rodáci z Nemecka (Nemci strelili 256 gólov z 2687 / zaznamenali 741 bodov zo 7271)!
Stalo sa pravidlom, že zámorskí hráči nazbierajú v DEL viac bodov ako domáci, trvá to dodnes.
Vo švajčiarskej lige odohrajú viac ako 70% zápasov Švajčiari (majú pomerne prísne limity na cudzincov, v roku 2011 mohli byť iba štyria cudzinci v jednom tíme za zápas). Bodov síce domáci vygenerujú menej ako 60%, ale to je iba dôkaz, že legionári sú nositeľmi kvality (menej ako 30% zápasov no viac ako 40% bodov cudzincov; a tak by to malo byť, legionár by mal priemerného domáceho hráča prevyšovať). V minulosti bol podiel kanadských bodov domácich hráčov aj menej ako 50%. Kvalita posíl z iných krajín teda bola prvoradá a domáci hokejisti sa mali od koho učiť.
Slušné množstvo domácich hráčov majú v nórskej lige a čísla skôr podobné tým nemeckým majú v Rakúsku. A to graf znázorňuje údaje po odčítaní tímov z Maďarska, Česka, Slovenska, Talianska či Slovinska, a tiež zahŕňajú hráčov naturalizovaných z iných krajín. V počte odchytaných zápasov Rakúšanmi sú v rakúskych tímoch IceHL dlhodobo veľmi nízko.
Ako posledné, porovnanie s Francúzskom (Ligue Magnus), Dánskom (Metal Ligaen) a Bieloruskom (Extraliga).
Vo Francúzsku tiež dlhodobo vsádzajú na cudzincov, ktorí sú podobne ako vo Švajčiarsku výrazným nositeľom kvality. Nijak inak to nie je ani v Dánsku.
V bieloruskej lige je počet cudzincov nižší, no tu sa už zrejme dostávame aj k otázke, koľkí legionári by uprednostnili ísť do Bieloruska pred inými krajinami. Dinamo Minsk v KHL si cudzinci síce pochvaľujú, no otázne je to v iných kluboch. Ale aj v Bielorusku už podiel zápasov odohratých domácimi hráčmi prvýkrát klesol pod 80%.
Na záver zhrnutie:
Čo je teda lepšie? Mať alebo nemať limity, či mať alebo nemať veľa legionárov v lige? Táto polemika asi tak skoro neskončí. Verím, že obidva tábory presadzujúce opačné názory, majú záujem o zlepšenie slovenského hokeja. Iba tú cestu k zlepšeniu vidia inak.
Na Nemeckom príklade v porovnaní s draftovými rokmi vidieť, že ani príval veľkého množstva cudzincov negatívne neovplyvnil počet hráčov, ktorí zaujali kluby NHL. Koľko rokov cca trvá, kým odrastie jedna generácia? Od sezóny s katastrofálnymi číslami Nemcov v ich lige ubehlo po ich druhý najúspešnejší draft (2010 – 6 hráčov) 10 rokov. Koľko asi trvá, kým sa prejaví vplyv kvality domácej ligy na chlapcoch, ktorí na štadiónoch vidia svoje vzory? Ak mali mladí hokejisti v období s najnižšími počtami domácich hokejistov (1996-2000) tých 5-8 rokov, tak draft 2010 podľa mňa nejaký závažný negatívny vplyv na vyrastajúcu nemeckú hokejovú generáciu vyvracia.
Pokiaľ hrá v našej lige štvrtinu zápasov niekto z cudziny a zlepšuje tým jej kvalitu, mali by sme s tým byť OK. A ani vyššie číslo by nás možno nemalo znepokojovať. Že mladí nedostanú priestor? Dostali ho mladí Nemci v spomínaných sezónach, kde dominovali nemeckej lige cudzinci? Asi veľmi nie. Iste, faktorov je viac, a v Nemecku idú trebárs iné peniaze do hokeja; ja chcem iba poukázať, že mať v lige viac cudzincov nemusí byť nutne cesta do pekla.
Keby všetkých zahraničných hráčov pošleme z našej ligy preč, kvalita by výrazne klesla. Prvé roky našej extraligy hrali skoro samí Slováci, teraz potrebujeme pomoc, aby sme udržali kvalitu na solídnej úrovni. To je holý fakt.
Na druhej strane, údelom každej ligy (okrem NHL) je, že jej najväčšie hviezdy zvyknú zamieriť do lepšej súťaže. A pokiaľ z tých povedzme 10 hráčov, ktorí po sezóne zdvihnú kotvy, bude iba 5 Slovákov, bude to pre náš hokej asi horšie. No ale keby v extralige zahraniční hráči neboli, mali by kluby z Česka, Fínska alebo Ruska taký záujem o našich hráčov? O hráčov z ligy nižšej úrovne?
Ako vidieť, sám sebe viem oponovať. Pretože naozaj neviem, čo je lepšie. Takže, ako som aj spomínal, polemika na túto tému zo slovenského hokeja zrejme tak skoro nezmizne.
Hokejové zaujímavosti - 1. časť
Hokejové zaujímavosti - 2. časť
Hokejové zaujímavosti - 3. časť - draft
Hokejové zaujímavosti - 4. časť - Keby bolo keby
Hokejové zaujímavosti - 5. časť - Ktorá liga je najviac vyrovnaná?
Ako si Slovensko vodí v NHL v porovnaní s inými krajinami?
Slovenská a česká hokejová stopa v zahraničných ligách
Reprezentanti dvoch krajín - naturalizovaní hokejoví prebehlíci
Ako veľmi dominujú domáci hráči európskym hokejovým ligám?
NHL - Najlepší vek; Najlepší hráč; Najväčší smoliar atď.
NHL - 500-góloví hráči, cesta do "Triple gold" klubu, víťazný gól znamenajúci Stanley Cup
NHL - 100gólová sezóna hráča; najhoršia tímová sezóna, NAJ vzdialenosti tímov
Slováci v československom drese, hlavné mestá v lige, hráči končiaci kariéru (ako víťazi)
NHL – zranenia, trestné minúty, logá klubov. Alebo čo keby sa vrátili remízy?
Historicky najlepšie zostavy krajín:
Bielorusko, Česko, Fínsko, Kanada, Lotyšsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Spojené Štáty, Švajčiarsko, Švédsko, zvyšok sveta
Ďalšie moje články napísané pre REFRESHER.sk tu a pre vedelisteze.sk tu.
