Zdravím Vás! Pripravil som si pre hokejových zanietencov ďalšiu fajnšmekrovinu. O rôznych štatistikách som už napísal veľa (linky na konci článku). Tentokrát som sa rozhodol zostaviť rebríček, alebo inak povedané taký All-stars tím reprezentantov niektorých krajín.
Pre takých, ktorí sa nad rebríčkom plánujú zhroziť, najprv pár poznámok:
v prvom rade ide o MÔJ SUBJEKTÍVNY POHĽAD
zostava je zložená z 13 útočníkov, 7 obrancov a 3 brankárov ( + honorable mentions pre tých, ktorým tesne „ušla nominácia“)
hráč musel reprezentovať svoju krajinu na veľkom turnaji (takže Makarov a Krutov nebudú v ruskej zostave, reprezentovali iba Sovietsky Zväz; rovnako v slovenskej nebude Golonka či Lukáč atď)
hráči nesmú byť naturalizovaní (žiadni Kanaďania v zostavách Bieloruska, Švajčiarska, ...)
príliš mladí hráči sa napriek obrovskému potenciálu nemusia do TOPky dostať, ešte je priťažké ich zaradiť.
Ďalšie krajiny tu: Bielorusko, Česko, Fínsko, Kanada, Lotyšsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko, Slovensko, Spojené Štáty, Švajčiarsko, Švédsko, zvyšok sveta
V tomto článku rozoberiem RUSKO. Tak poďme na to.
Ruská federácia, nech sa už na ňu pozeráte akokoľvek, je bez diskusie pre svet zdrojom množstva hokejových talentov. Po páde komunizmu, keď sa otvorili hranice, boli to práve ruskí hokejisti, na ktorých sa najviac tešili fanúšikovia v NHL. Dovtedy hráči červenej mašiny, najväčší nepriateľ, zrazu hviezda obľúbeného tímu. A ani ďalšie generácie neostali tejto povesti nič dlžné.
ÚTOK:
13. útočník – Sergej Mozjakin
Nikdy nehral NHL, no jeho čísla sú natoľko impozantné, že pochybovať o jeho kvalitách jednoducho nejde. On len proste do zámoria nešiel, hotovo. A nie že by tam nebol záujem. Keby jeden zo svojich Gagarinových pohárov vymenil za Stanley Cup, stal by sa členom Triple gold klubu. 39-ročný naďalej aktívny útočník odohral v KHL viac než 650 zápasov a získal zatiaľ takmer 750 bodov. A to ešte predtým odohral tristo zápasov v ruskej Superlige. Nikdy nechýbal na Zápase hviezd KHL! V tejto v lige ani nikoho s viac bodmi nenájdete. Aj tá najproduktívnejšia sezóna nesie jeho meno – 48 gólov a 85 bodov v 60 zápasoch v ročníku 2016/17. Bodovanie KHL vyhral celkovo 6-krát. Na MS hral 8-krát (6 medailí, dve zlaté), na Olympiáde raz – zlato.
12. útočník – Alexander Sjomin
Aktuálne pôsobiaci v KHL, ale svoje umenie ukazoval aj za Atlantikom. 650 zápasov a 517 bodov v NHL je jeho vizitka. Nejakú dobu tvoril s krajanom Ovečkinom a Backströmom hviezdnu formáciu Capitals. Vo svojej najlepšej sezóne strelil 40 gólov. Po návrate do KHL hneď vyhral Gagarinov pohár, no produktivita 36-ročného ofenzívneho krídelníka už nie je to, čo bývalo. Draftovná 13-tka z roku 2002 hrala na šiestich MS (2× titul) a dvoch Olympiádach. Na MS 2008 získal v 9 zápasoch 13 bodov.
11. útočník – Alexej Jašin
Draftová dvojka 1992 a prvý Rus, ktorý v klube NHL nosil kapitánske „C-čko“. Na jeho škodu sa často krát nevedel sústrediť čisto na hokej. Chtíč po lepšom kontrakte dokonca spôsobil, že vynechal jeden celý ročník. No keď mal hlavu dobre nastavenú, bol hviezdou. Za Ottawu a NY Islanders odohral 850 stretnutí, v ktorých získal 781 bodov. V sezóne 1998/99 bol spolu s Amontem tretí najlepší strelec NHL. Posledných 5 sezón kariéry hral v Rusku, za ktoré sa predstavil na deviatich MS (jeden titul) a troch Olympiádach (striebro a bronz).
10. útočník – Alexej Kovaľov
Čarodejník s pukom, elegán na korčuliach. Vyhral Olympiádu (1992), vyhral Stanley Cup (s NY Rangers), akurát zo svojich troch MS vyťažil iba jeden bronz. Častejšie totiž mával povinnosti v play-off NHL (123 zápasov, 100 bodov) ako chodiť na majstrovstvá. V základnej časti sa predstavil za 19 sezón v 1316 zápasoch a v kanadskom bodovaní prekonal tisícbodovú hranicu. Bodovo najlepšie obdobie zažil v Pittsburghu – kde si vytvoril aj svoje maximum – 95 bodov.
9. útočník – Nikita Kučerov
Dnes 27-ročného hráča brali až v druhom kole draftu. Keby vtedy manažéri vedeli, pred kým uprednostnili svoje výbery. To ale nemohol vedieť nikto, veď Nikita sa do NHL presadil až po roku v Rusku a roku v juniorke v Amerike. Rýchlo sa však stal oporou a neskôr hviezdou Tampy. Jedenkrát vyhral bodovanie NHL, má aj ďalšie dve individiuálne trofeje a pred pár týždňami vyhral prvý Stanley Cup – kde predviedol druhý najproduktívnejší play-off zápis v tomto storočí. Zatiaľ si v 515 zápasoch základnej časti pripísal 547 bodov a ktovie, do akých výšin to dotiahne. Na MS hral zatiaľ dva-krát a vždy z toho bola bronzová medaila. Na oboch turnajoch mal bilanciu jeden a pol bodu na zápas.
8. útočník – Ilja Kovaľčuk
V roku 2001 si ho z prvého miesta draftu vybrali v Atlante. A odvtedy strieda NHL a Rusko. Jeho najlepšia sezóna bola 2005/06. To sa rozohrával v Rusku a potom získal 98 bodov v NHL. 2-krát prekonal 50-gólovú hranicu, no svoju jedinú trofej Maurica Richarda (za najviac gólov) získal v ročníku, kedy dal „len“ 41 gólov. A ešte aj to sa delil s Nashom a Iginlom. V 926 zápasoch nazbieral zatiaľ 876 bodov, z čoho miernu väčšinu tvoria góly. V KHL ďalších tristo zápasov a v nich 327 bodov. Proste elitný kanonier. Na svojom konte má dva Gagarinove poháre a tiež veľa medailí získaných v reprezentačnom drese. 11× hral na MS (94 zápasov, 86 bodov, 2× titul) a až 5× na Olympiáde (1× zlato).
7. útočník – Igor Larionov
Džentlmen, elegán a veľmi inteligentný človek, ktorý mal odpor ku komunistickému režimu. Legenda hokeja ešte z čias ZSSR a jediný hráč z legendárnej KLM formácie, ktorý sa skutočne presadil v NHL. A to do nej mohol prísť až takmer v 30-tich rokoch. 921 zápasov, 644 bodov a 3 Stanleyho poháre s Detroitom. Okrem toho 2-krát vyhral MS do 20 rokov, 4 tituly má zo seniorských MS, dvakrát vyhral Olympiádu a jedenkrát aj Kanadský pohár. Proste klasická vizitka dlhoročného reprezentanta ZSSR. Avšak ako jeden z mála ostal reprezentovať aj samostatné Rusko. Ešte čísla zo sovietskej ligy – 457 zápasov, 434 bodov. Ťažko povedať, nakoľko kompletné štatistiky z tejto ligy existujú, no o kvalite ligy snáď netreba diskutovať.
6. útočník – Alexander Mogiľnij
Kto má najlepšiu streleckú sezónu v NHL spomedzi ruských hokejistov? Určite Ovečkin! Alebo Pavel Bure? Nie, je to Mogiľnij, ktorý v sezóne 1992/93 strelil v drese Buffala 76 gólov v 77 zápasov. K jeho streleckým schopnostiam viac netreba. Dosiahol 1032 bodov v 990 zápasoch. S New Jersey vyhral Stanleyho pohár. Podobne ako Larionov, aj Mogiľnij je členom Triple gold klubu. Momentálne prezident klubu Amur Chabarovsk, sa zúčastnil iba na jednej Olympiáde a jedných MS, ešte v drese ZSSR. Keďže patrí do Triple gold klubu, tušíte správne, ako sa tieto turnaje skončili. Rusko reprezentoval na Svetovom pohári 1996.
5. útočník – Pavel Bure
Draftovaný bol ešte opatrne v piatom kole, pretože za komunizmu nebolo jasné, či sa v NHL vôbec ukáže. Napokon sa ale dočkal a fanúšikovia Vancouveru sa obzvlášť tešili na hráča, ktorý dal v sovietskej lige 35 gólov v sezóne 1990/91. Gólostroj pokračoval aj za morom. Na opis jeho kariéry stačia dve slová – rýchlosť a kolená. Vďaka rýchlosti dával kvantum gólov (veľa z nich padlo tak, že ušiel obrane a preto mu aj prischla prezývka Ruská raketa) a kvôli kolenám kariéru ukončil už ako 32-ročný. V 702 zápasoch NHL dosiahol 437 gólov a 779 bodov. 50-gólovú hranicu prekonal 5-krát a celkovo tri razy bol najlepším strelcom ligy. Za to v obrane príliš nepobudol. Na MS hral 3-krát (1 titul) a na Olympiáde 2-krát (12 zápasov, 11 gólov).
4. útočník – Pavel Dacjuk
Keď si do Youtube zadáte TOP 10 najkrajších nájazdov v NHL, môžte si byť istí, že tam bude aj Pavel Dacjuk. A možno nie len raz. V súčasnosti má 42 rokov a stále hrá - načal už piatu sezónu v KHL, kde onedlho dosiahne dvesto bodov. Do NHL zamieril ako veľká neznáma, ktorá mala čoskoro uchvátiť svet. Veľa hráčov ho označilo za najväčší zjav na ľade, aký kedy videli. Mimo ľadu trochu podivín, na ľade extraklasa a elegán s pukom. Fantastické ruky, klamanie telom a tiež jeho obojsmernosť – aj v obranných úlohách totiž exceloval (3× Selkeho trofej pre najlepšie brániaceho útočníka). Čo sa týka útočnej fázy, v 953 zápasoch pozbieral 918 bodov. Všetky v drese Detroitu. Až 7 sezón skončil s vyšším počtom bodov ako zápasov. Má celkovo 7 individuálnych ocenení a je členom Triple gold klubu. Dokonca jediný člen, ktorý vyhral aj KHL!
Honorable mentions
Tu nastala poriadna tlačenica. Kto by bol pomyselným náhradníkom? Valerij Kamenskij, jedna z prvých ruských hviezd NHL a člen Triple gold klubu? Alexej Žamnov so 719 bodmi v NHL? Alexander Radulov, v KHL konkurent Mozjakina, v NHL hviezda Dallasu? Alebo mladšia generácia nadpriemerných technikov – Arťomij Panarin či Vladimir Tarasenko? Jeden lepší ako druhý. Každý z nich je hodný byť v TOP.
3. útočník – Sergej Fjodorov
Pre mnohých najväčšia ruská legenda, aká kedy hrala NHL. Keď ešte musel, odkrútil si 4 roky v sovietskej lige (kde zas toľko nevyčnieval) a potom hurá do Ameriky už ako hotový hráč. Väčšinu zo svojich 1248 zápasov odohral za Detroit. Len 17 gólov mu chýba k 500-gólovej hranici a bodov dosiahol 1179. Dvakrát sa dostal nad hranicu 100 bodov za sezónu. Vyčnieval aj v obrannej činnosti (2× Selkeho trofej). Žiadny Rus nemá v NHL lepšiu štatistiku +/-, až 261 plusových bodov. Spolu má 4 individuálne trofeje a 3-krát dvíhal nad hlavu Stanley Cup. Rovnako ako Dacjuk, všetky s Detroitom. Slávny center hral na štyroch MS (3× zlato z toho dva so ZSSR) a troch Olympiádach (striebro a bronz).
2. útočník – Jevgenij Malkin
Malkin je na svoje kvality dosť prehliadaný hráč. Je excelentný hráč, ale vo svojom tíme bude vždy v tieni Crosbyho. Je ako bežec, ktorý dá stovku pod 10 sekúnd, ale všetci si budú všímať iba Usaina Bolta vo vedľajšej dráhe. A to Malkin 3-krát prekonal stobodovú hranicu, dvakrát bodovanie NHL vyhral, jedenkrát dal 50 gólov a celkovo má 6 individuálnych trofejí. Aktuálne má v 907 zápasoch až 1076 bodov (v bodoch na zápas je nateraz najlepším Rusom). Viac ako bod na zápas má aj v play-off. Tam predviedol najlepší bodový výkon tohto storočia (a najlepší nie kanadský) – 36 bodov. A to má priestor štatistiky ešte zveľadiť, keďže stále hrá. K tomu zvláda aj defenzívne úlohy. Na MS hral 8-krát (63 zápasov, 68 bodov, 5 medailí, 2× titul) a na Olympiáde trikrát. Draftová dvojka roku 2004 je proste extratrieda.
1. útočník – Alexander Ovečkin
Väčšia extratrieda ako je draftová dvojka 2004 je len draftová jednotka 2004. Ešte pred Malkinom bol vybratý „Ovie“. Bombardér s osmičkou na drese sa od začiatku zaradil medzi superhviezdy NHL. Už 11 rokov nosí na tom drese vo Washingtone kapitánske „C“ a je skutočným lídrom tímu. Nebojí sa ani fyzickej hry, práve naopak. Napriek tomu sa obdivuhodne vyhýba zraneniam. Má 18 individuálnych trofejí (z toho 9-krát trofej Maurice Richarda pre najlepšieho strelca ligy). V 1152 zápasoch strelil 706 gólov a nazbieral 1278 bodov. Nebyť jeden a pol roka výluk a nastupujúcej neistoty kvôli covidu, mohol snáď skúsiť atakovať Gretzkeho gólový rekord NHL. 3× sa stal majstrom sveta, 2× skončil druhý a má aj 3 bronzy. Je zrejmé, že rád a hrdo reprezentuje svoju vlasť. Dlho mu bola vyčítaná horšia defenzívna činnosť. Neskôr však na tomto nedostatku zapracoval, stal sa komplexným hráčom a nie tak dávno dotiahol svoj tím k prvému Stanley Cupu. Alexander Veľký, rodák z Moskvy a kráľ Washingtonu. No nie je to paradox?
OBRANA:
7. obranca – Dmitrij Mironov
V obrane to budú všetko hráči, ktorí už dávno skončili. Prvý z nich, Mironov, bol draftovaný ako 25-ročný do Toronta. To už mal čo to odohraté v sovietskej lige plus za sebou prvé MS. V NHL pôsobil necelých 10 rokov a nikde inde už nehral. 556 zápasov so štatistikou takmer pol bodu na zápas. S Detroitom vyhral jeden Stanley Cup. Na MS hral 3× (2× za Rusko) a na Olympiáde 2×.
6. obranca – Vladimir Malachov
Ďalší člen Triple gold klubu na zozname, vyhral Stanley Cup s New Jersey, zlaté medaily z MS a Olympiády ešte so Sovietskym Zväzom. Pre odchodom do NHL bol kapitánom CSKA Moskva, čo už niečo znamenalo. A aj keď doma hral hlavne defenzívne, v NHL to robalil aj vpredu. Prvé dve sezóny boli jeho najproduktívnejšie, keď prekonal 50-bodovú hranicu. Hral za všetky tri newyorské tímy a tiež za Montreal. Často laboroval so zraneniami a jeho počet zápasov v profilige sa zastavil na čísle 712 (346 bodov).
5. obranca – Alexej Žitnik
Alexej zažil jednu unikátnu vec. V sezóne 1991/92 hral za štyri rôzne reprezentácie! Na začiatku sezóny hral na Kanadskom pohári za Sovietsky Zväz. Na MS do 20 rokov, ktoré sa klasicky konali na prelome rokov, hral na Silvestra ešte za ZSSR a prvého januára už hral za tím Spoločenstva nezávislých štátov. Napokon ten turnaj aj s novým menom vyhrali. Na Olympiáde hájil farby tzv. Zjednoteného tímu (aj ten turnaj vyhral), no a na konci sezóny hral na seniorských MS už za Rusko. V NHL odohral viac než tisíc zápasov, najviac za Buffalo. Za Rusko hral na štyroch MS (bez medaily) a dvakrát hral na Olympiáde.
4. obranca – Andrej Markov
Svoje celé pôsobenie v NHL zviazal s tímom Montreal Canadiens. A keďže začalo až v roku 2000, znalcom hokeja musí byť jasné, že Stanley Cup nezískal. Za to získal srdcia fanúšikov. Ofenzívne ladený obranca prišiel z Dynama Moskva ako hotový hráč, dva roky sa ešte predieral cez farmu a potom až do roku 2017 už len Kanada (s výnimkou štrajkov NHL). 10 zápasov mu chýba k tisícke, 3× dosiahol 50 a viac bodov a dokopy ich nazbieral 572. Po návrate do vlasti si vynahradil absenciu kolektívneho klubového úspechu ziskom Gagarinovho pohára. Z piatich MS, ktoré odohral, získal zlato a bronz. Na žiadnej z troch Olympiád sa z cenného kovu neradoval.
Honorable mentions
Čestné uznanie pre týchto hráčov – Boris Mironov (Dmitrijov brat, 716 zápasov a 307 bodov v NHL), Fjodor Ťutin (872 zápasov a 254 bodov v NHL, 1 titul z MS) a Michail Sergačov (ešte len 22 rokov, no už 106 bodov v 228 zápasoch NHL, veľká opora Tampy Bay, s ktorou nedávno vyhral Stanley Cup).
3. obranca – Sergej Gončar
Sergejovi Gončarovi ofenzíva neobvykle chutila – 9-krát dosiahol 50-bodovú hranicu. Tisíctristo zápasov, 220 gólov a vyše osemsto bodov. S jeho číslami mohol byť pokojne útočník. Dvakrát bol najlepší strelec a dvakrát najproduktívnejší hráč spomedzi zadákov NHL. Do nominácie o Norrisovu trofej sa ale nikdy nedostal, hoci trikrát skončil v hlasovaní štvrtý. Najviac toho odohral za Washington a Pittsburgh, kde veľmi pomohol Malkinovi adaptovať sa a vyhral tam aj Stanley Cup. Bol to jeho najväčší tímový úspech, s ruskou reprezentáciou totiž napriek trom MS a štyrom Olympiádam na vrchol nikdy nedosiahol. Aktuálne pôsobí ako asistent trénera Pittsburghu.
2. obranca – Vjačeslav Fetisov
Druhý prítomný hráč z legendárnej KLM formácie (keď ju berieme ako celú päťku). Iba on a Larionov hrali na veľkom turnaji okrem ZSSR aj za Rusko. Kapitán sovietskeho mužstva na cca 20 väčších či menších turnajoch, sedem rokov kapitán CSKA Moskva v sovietskej lige. Viac už nie je; alebo nebolo. 473 zápasov a 375 bodov v sovietskej lige bolo pre klub New Jersey dostatočným dôvodom zlákať tohto hráča do NHL hneď ako to šlo. Ako 31-ročný konečne okúsil najlepšiu ligu sveta. Vydržal v nej 9 sezón, 546 zápasov a nazbieral 228 bodov. A to kým sa adaptoval na nový štýl, už bol pomaly za zenitom. Vyhral dva Stanleyho poháre s Detroitom a ešte jeden ako asistent trénera New Jersey. Z jedenástich MS má bilanciu 7-1-3, čiže vždy sa vrátil s medailou. Z troch Olympiád dve vyhral, odohral na nich dovedna 22 zápasov a získal 33 kanadských bodov. Triple gold klub? Áno aj.
1. obranca – Sergej Zubov
Viac ako tisíc zápasov v NHL, neskutočná ofenzívna danosť (v sezóne 1993/94 získal v 78 zápasoch 89 bodov, dokopy v NHL nazbieral bodov 771). Okrem toho minimálne fauloval, získal 148 plusových bodov a jedenkrát sa objavil v nominácii o Norrisovu trofej. S prehľadom najproduktívnejší obranca v histórii Dallasu Stars, s ktorým aj vyhral Stanley Cup (druhý vyhral s Rangers). Posledný ročník kariéry hviezdil v KHL za Petrohrad. V ruskej reprezentácii sa príliš neukazoval – 1× MS, 1× svetový pohár. Vyhral Olympijské zlato v roku 1992 so Zjednoteným tímom (reprezentácia ZSSR po jeho rozpade).
BRANKÁRI:
Honorable mentions
Do TOP 3 sa nevošiel Semjon Varlamov. 32-ročný brankár NY Islanders, odchytal takmer päťsto stretnutí s úspešnosťou 91,5%, 27 vychytaných núl, jedenkrát nominovaný na Vezinovu trofej pre najlepšieho brankára NHL. 3-krát chytal na MS, jedenkrát ich aj vyhral. (Brankára Nabokova som do ruského tímu nezaradil, pretože je Kazach)
3. brankár – Andrej Vasilevskij
Jednotka posledného víťaza Stanleyho pohára. 26-ročný brankár zatiaľ chytal v 260 zápasoch, v ktorých vychytal 21 núl a prezentoval sa 91,9% úspešnosťou. Jedenkrát vyhral Vezinovu trofej a ďalšie dva razy bol nominovaný. Posledné tri sezóny vychytal najviac výhier v NHL, za čo samozrejme vďačí aj skvelému tímu, v ktorom hrá. Draftová 19-tka roku 2012 udivuje aj na MS. Na poslednom šampionáte na Slovensku bol jednotkou ruskej zbornej a v 8 zápasoch mal 94,6%. Rovnakú hodnotu úspešnosti má v rámci všetkých turnajov MS dokopy. Ak si Vasilevskij udrží výkonnosť, môže byť kľudne najlepším ruským brankárom v histórii NHL.
2. brankár – Nikolaj Chabibulin
Aj on vyhral svoj jediný Stanley Cup ako jednotka Tampy. Ako mladé ucho si stihol zachytať aj v sovietskej lige. Od roku 1994 ale chytal (okrem lock-outu NHL) už iba v Amerike. Chytal v piatich tímoch profiligy a jeden štart mu chýba k pokoreniu 800-zápasovej méty. Žiadny Rus v NHL neodchytal viac. Priemerná úspešnosť 90,7% a 46-krát sa tešil z čistého konta. Na Vezinovu trofej ale nominovaný nikdy nebol. Nikdy nechytal na MS, za Rusko nastúpil iba na Svetovom pohári 1996 a Olympiáde 2002, z ktorej má bronz a štatistiku 93% úspešnosti zásahov.
1. brankár – Sergej Bobrovskij
32-ročný dvojnásobný držiteľ Vezinovej trofeje, aktuálne brankár Floridy, kde sa mu po veľmi úspešných rokoch v Columbuse darilo zatiaľ o poznanie menej. V súčasnosti má odchytaných tesne vyše 500 zápasov s úspešnosťou 91,7%. 34-krát vychytal čisté konto a (po Chudobinovi) má druhý najlepší priemer inkasovaných gólov spomedzi ruských brankárov – 2,46. Na MS sa predstavil trikrát a získal na nich kompletnú sadu medailí. A to vždy ako jasná brankárska jednotka. Na zlatých MS 2014 mal v 8 zápasoch 95% úspešnosť a priemer inkasovaných gólov 1,15. Na nedraftovaného brankára pekný životopis!
Tak a to je vše přáleté. Súhlasíte s vybranými hráčmi a poradím? Vaše názory (ak budú napísané konštruktívne) si rád prečítam v diskusii ;)
BONUS VIDEO ALEXANDER OVEČKIN:
Ďalšie krajiny: Bielorusko, Česko, Fínsko, Kanada, Lotyšsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko, Slovensko, Spojené Štáty, Švajčiarsko, Švédsko, zvyšok sveta
Linky na ďalšie články:
Hokejové zaujímavosti - 1. časť
Hokejové zaujímavosti - 2. časť
Hokejové zaujímavosti - 3. časť - draft
Hokejové zaujímavosti - 4. časť - Keby bolo keby
Hokejové zaujímavosti - 5. časť - Ktorá liga je najviac vyrovnaná?
Ako si Slovensko vodí v NHL v porovnaní s inými krajinami?
Slovenská a česká hokejová stopa v zahraničných ligách
Reprezentanti dvoch krajín - naturalizovaní hokejoví prebehlíci
Ako veľmi dominujú domáci hráči európskym hokejovým ligám?
NHL - Najlepší vek; Najlepší hráč; Najväčší smoliar atď.
NHL - 500-góloví hráči, cesta do "Triple gold" klubu, víťazný gól znamenajúci Stanley Cup
NHL - 100gólová sezóna hráča; najhoršia tímová sezóna, NAJ vzdialenosti tímov
Slováci v československom drese, hlavné mestá v lige, hráči končiaci kariéru (ako víťazi)
NHL – zranenia, trestné minúty, logá klubov. Alebo čo keby sa vrátili remízy?
Ďalšie moje články napísané pre REFRESHER.sk tu a pre vedelisteze.sk tu.
