Vynechali
Na to, aby mal hokejista excelentné čísla v NHL, potrebuje okrem vlastných schopností aj čo možno najvyšší počet odohraných zápasov. A tento počet môžu ovplyvniť zranenia (hviezdni hráči nezvyknú byť zdravými náhradníkmi), ale aj prípadný štrajk v NHL, či to, keď sa hráč rozhodne odísť do inej ligy atď. Pokiaľ je počet vynechaných zápasov vyšší, na popredné priečky historických rebríčkov môže hráč väčšinou zabudnúť.
Tí, ktorí si niekedy pozerali štatistiky Lemieuxa, vedia, o čom píšem. Keď hral, bol najlepší na ľade. Ale keď nehral, čo sa stávalo veľmi často, tak jeho štatistiky stagnovali. Hráči ako Gretzky, Messier či Jágr odohrali v zákl. časti NHL ďaleko viac než tisíc stretnutí. Mario Lemieux sa zastavil na čísle 915. A hoci v štatistike bodov na zápas má famózne číslo, kvôli nízkej cifre zápasov nie je v historických štatistikách tak vysoko, ako by mohol byť.
Práve spomínaný Lemieux vynechal (prevažne) pre zranenia 795 stretnutí! Keď sa k tomu pripočíta 116 zápasov, ktoré nemohol odohrať pre dva štrajky NHL, vyjde z toho, že odohral v podstate iba polovičku zápasov, ktoré teoreticky mohol. Čiže to porovnávanie s Gretzkym nie je vôbec z cesty. Keby nemal Mario také zdravotné problémy, aké mal, bol by ďaleko nad 2 tisíc bodmi.
Smoliarom na zranenia bol aj menej známy Tim Kerr. Kanaďan, ktorý hlavne kvôli zdravotným ťažkostiam vynechal 389 stretnutí. Na jeho šťastie aspoň nezažil žiadny štrajk.
O veľké množstvo zápasov prišiel kvôli zraneniam aj iný kanadský supertalent. Eric Lindros vynechal 358 zápasov (predovšetkým) pre zranenia plus o ďalších potenciálnych 116 ho pripravil štrajk. Eric odohral v NHL iba 760 zápasov, pretože kvôli zdravotným problémom ukončil kariéru už v 34 rokoch. No aj v tomto kratšom čase prišiel o vyše 38% zápasov zo všetkých tých, v ktorých mohol nastúpiť.
Medzi Európanov, ktorí prišli o najviac zápasov (hlavne) kvôli zraneniam, patria Marián Gáborík (325), Peter Forsberg (324), Alexander Mogiľnij (286) či Pavel Bure (250). Samozrejme rátam iba aktívne sezóny. Celé vynechané ročníky, kedy ale ešte hráčov kontrakt plynie, sa nepočítajú; to už je kvázy po konci kariéry. A tú zakončil Pavel Bure už vo veku 31 rokov. Keby sme mu chceli dopriať viac zápasov, ktoré vynechal akože pre zranenia, mohli by sme teoreticky prirátať ďalších niekoľko celých sezón.
A teraz Jaromír Jágr; to je kapitola sama o sebe. Hviezdny hráč, ktorý zažil všetky tri NHL štrajky, ktoré dosiaľ boli. Pre ne prišiel o 150 zápasov. Kvôli (prevažne) zraneniam vynechal ďalších 167, no a môžme k tomu pripočítať ďalších 246 zápasov, ktoré v NHL neodohral, pretože z nej na tri roky odišiel hrať do Ruska. To je už spolu 563 stretnutí, v ktorých by teoreticky mohol nastúpiť. Spolu so zápasmi, ktoré reálne odohral, by to bolo dovedna utopických takmer 2300 zápasov v základnej časti pre ‘68‘. Najviac zápasov pri tom v zákl. časti NHL odohral Gordie Howe – 1767.
A keď som už načal tú Európu, nedá mi nespomenúť skupinku hráčov, ktorí o množstvo NHL zápasov prišli kvôli tomu, že odišli na nejaký čas hrať na starý kontinent a potom sa do NHL vrátili (a tým ukázali, že na to po celý čas hrania v Európe mali). Okrem spomínaných Jágrových 3 sezón to bolo 5 sezón Iľju Kovaľčuka (410 zápasov) či dve Petra Forsberga (164 zápasov). No a teoreticky by sme mohli zarátať aj 5 vynechaných sezón Zdena Cígera.
Ešte sa pristavím pri Forsbergovi. Ten mal, ako som už spomínal vyššie, aj náchylnosť na zranenia. Keď spočítam 324 zápasov hlavne kvôli zraneniam, 164 kvôli dvom sezónam v Európe a ešte pridám 116 zápasov, o ktoré prišiel kvôli štrajku v NHL, dostaneme sa k číslu 604. A to znamená až 46% vynechaných potenciálnych zápasov NHL.
Percento zápasov, o ktoré z rôznych dôvodov prišli niektorí hviezdni hráči NHL:
Lemieux: 50%
Forsberg: 46%
Kovaľčuk: 40%
Lindros: 38%
Pálffy: 31%
Žamnov: 30%
Gáborík: 30%
Jágr: 25%
Najviac trestaní hráči
Hokejové štatistiky sú hlavne o góloch, kanadských bodoch, percentuálnej úspešnosti zákrokov atď. Ich neoddeliteľnou súčasťou sú ale aj trestné minúty. Bez preháňania môžem povedať, že je to predovšetkým negatívna štatistika. Iste, občas je lepší faul nasledovaný oslabením, ktorého ubránenie má úspešnosť 80-85% ako čistá gólová šanca, ktorej vďaka faulu zabránite. To je ale mizivé percento zo všetkých faulov.
Aktuálne sa v NHL píska prísnejšie ako kedykoľvek predtým, no najviac trestných minút majú prevažne hráči, ktorí už korčule zavesili na klinec. A to hlavne preto, že najviac minút na trestnej lavici si hráč odpyká za bitky. A tie v NHL ubúdajú. Za to v minulosti boli pravidelným korením zápasov. A každý klub mal aj niekoľko hráčov, ktorí v tíme neboli primárne na góly, ale práve na bitky.
Nie že by sa trestné minúty za bitku mali brať pozitívne, ale vtedy to bola proste ich práca. Nenechať súpera „zostreliť“ hviezdu tímu, zastať sa iného spoluhráča, či prosto len nakopnúť svoj tím, dodať potrebnú vzpruhu, nový impulz. A tak trestné minúty pribúdali a pribúdali. V mojich štatistikách som sa sústredil na hráčov NHL s aspoň 400 TM v kariére, prípadne aspoň 150 TM za sezónu. Pri Slovákoch a Čechoch som šiel s hranicou nižšie.
Najviac trestných minút v NHL nazbieral David „Tiger“ Williams – 3971. Kariéru ukončil v sezóne 1987/88. Neodohral ani tisíc zápasov, za to to však nebol len bitkár, ale aj technicky zdatný hráč. Veď vo svojej najlepšej sezóne dal 35 gólov! Druhý najtrestanejší hráč – Dale Hunter - naňho stráca 400 TM, no tiež to bol hráč na pohľadanie (1020 kanadských bodov). Hunter je navyše najtrestanejším hráčom v play-off NHL (ďalších 731 TM). Obaja boli útočníci. Medzi brankármi NHL nazbieral najviac TM Ron Hextall – 569.
Najtrestanejším Slovákom je so zatiaľ 1956 TM v základnej časti Zdeno Chára s veľkým náskokom pred Petrom Šťastným. Spomedzi Čechov je to Petr Svoboda – 1605.
Najviac TM v priemere na zápas spomedzi hráčov, ktorí nazbierali aspoň 400 minút na tresnej lavici, má Link Gaetz. Obranca, ktorý sa v NHL často neobjavoval, v nej odohral iba 65 zápasov, za to nazbieral 412 TM, čo je 6,3 na zápas. Druhý v poradí je tiež obranca – Steve Durbano, ktorého vylúčili dohromady na 1127 TM v 220 zápasoch – 5,1 TM/Z.
Zo Slovákov má najviac TM na zápas Boris Valábik – 2,6 a z Čechov David Kočí – 3,2.
Ešte som spravil štatistiku, ako veľmi sa oplatili hráči podľa toho, koľko faulovali a ako bodovali. Najhoršie v celej NHL dopadol spomínaný David Kočí, ktorý zaznamenal 4 kanadské body pri 461 TM. To znamená, že na jeden kanadský bod vyfasoval 115 trestných minút. Našiel som ďalších 11 hráčov, ktorí majú túto hodnotu nad 50.
Zo Slovákov má najhoršiu bilanciu Boris Valábik, ktorý bol vylúčený v priemere na 30 TM za jeden kanadský bod, ktorý dosiahol.
Najviac TM v jednej sezóne zaznamenal Dave Schutz. A to sezóne 1974/75 za Philadelphiu. Tá bola známa tvrdou hrou často za hranicou pravidiel. Dave v nej nazbieral 472 TM. Zo Slovákov to bol Zdeno Chára (157 TM v 2000/01) a z Čechov František Musil (213 TM v 1987/88).
Najviac TM na zápas v jednej sezóne spravil Peter Worrell z Floridy Panthers v ročníku 1997/98. Na 153 trestných minút mu stačilo 19 stretnutí – priemer 8,1 TM/Z. Zo Slovákov Boris Valábik v 2008/09 2,6 a spomedzi Čechov David Kočí v 2006/07 9,8 TM/Z (ale odohral iba 9 zápasov).
V TM na jeden kanadský bod som našiel piatich hráčov, ktorí mali počas jednej sezóny viac než 150 trestných minút a boli bez bodu – Worrell, Myhres, Janssen, Caufield a Poliak Krzysztof Oliwa.
Najviac trestov v jednom zápase dostal 31. marca 1991 Chris Nilan – 10 (3043 TM v kariére). Najviac TM v jednom zápase zase dostal 11. marca 1979 Randy Holt. Vtedy hráč Los Angeles bol vylúčený dohromady na 67 minút, čo je viac ako jeden celý zápas. Bolo to ale stretnutie proti už spomínanej Philadelphii a Randy si viackrát musel zastať spoluhráčov proti prehnane tvrdo hrajúcemu súperovi.
Medzi najtrestanejších hráčov patrili hlavne hráči s vrcholom v 80-tych rokoch. Prečo? To pekne ilustruje nasledujúci graf. Priemerný počet trestných minút na zápas bol v sezóne 1987/88 až 52,4 TM na zápas. Posledných 6 ročníkov NHL už je to menej ako 20. A to sa píska prísnejšie ako teraz. To teda musela byť NHL pred 30 rokmi dobrý masaker...
Mimochodom, najtrestanejším Čechom v play-off NHL je Jaromír Jágr. Ale to hlavne kvôli tomu, že v ňom odohral aj najviac zápasov zo všetkých Čechov – 208 zápasov, 163 TM.
Aké dôležité je domáce prostredie? (+ koľko gólov v priemere padá v ktorej lige)
Prečo je domáce prostredie výhodou? Čo je ľad u hostí iný? Alebo hokej sa tam hrá iný? Či cestovanie tak vyvedie mužstvo z koncentrácie? Doma je doma a vo všeobecnosti sa to považuje za výhodu, nech už sú dôvody hocijaké. A akou veľkou výhodou to je? V rôznych ligách som skúmal tabuľky doma/vonku a porovnával, koľko % bodov dosiahli tímy na svojich štadiónoch a koľko u hostí. Do úvahy som bral uplynulé tri ročníky.
Treba povedať, že v jednej lige som našiel ročník, kde domáci štadión nebol ktovieakou výhodou. V poslednej sezóne fínskej Liigy totiž domáci získali iba 50,6% bodov, čo je len veľmi mierne nad polovicou. Za to vedľa vo Švédsku brali v poslednej sezóne domáci až 61,4% bodov. To už je pekne vidieť výhodu domáceho prostredia. Rovnakým spôsobom som ako doplnkovú štatistiku meral aj počet strelených gólov doma a vonku. A teraz už dáta:
Čiže spomedzi skúmaných líg znamená domáce prostredie za posledné tri roky najviac v našej Tipsport lige. A najmenej domáci ľad pomáha, čo asi neprekvapí, v NHL. Tipéri vedia. Suma sumárum, v priemere mi vyšlo, že tímy majú asi 1,3× väčšiu šancu zvíťaziť, pokiaľ hrajú doma (u nás asi 1,4×; v NHL zhruba 1,2×).
No a keď už som mal všetky tieto dáta zozbierané, ešte ma zaujímalo, v ktorej lige padá koľko gólov na zápas (plus pridal som zopár ďalších vybraných líg). Najviac sa z gólov tešia diváci v TOP kanadských juniorských ligách. Z kvalitnejších európskych líg je to v rakúskej EBEL (po novom ICE liga) a najmenej krát si v priemere zakričali gól na štadiónoch KHL.
Pozn.: do ligových tabuliek sa započítava ako gól aj víťazný nájazd
Najlepší z extraligy
Ten najlepší tím sa pravdaže určí jednoducho – stačí porovnať počet majstrovských titulov. Avšak ja som sa tentokrát pozrel iba na základnú časť. Iste, vyhrať základnú časť hoc aj 10-krát a pritom nezískať titul je o ničom. Ale všeobecná štatistika všetkých tímov od začiatku čisto slovenskej súťaže je zaujímavá. A keďže kedysi existovali aj spomínané remízy, tak som štatistiku upravil spôsobom: koľko percent zápasov tímy po odohraní 60 minút vyhrali/remizovali/prehrali. Počítal som iba tímy, ktoré odohrali aspoň 4 sezóny v najvyššej súťaži.
Najlepšie tímy sú tie, ktoré majú aj najviac titulov. Najhorším tímom je podľa očakávania slovenská 20tka. Tá ale nebola typickým extraligistom, ale aspoň odsunula v tomto nepopulárnom rebríčku Dubnicu na druhé miesto. Kráľom remíz sú Piešťany.
Keby sa vrátili remízy
Mne osobne remízy chýbajú. Hokej predsa nie je tenis alebo volejbal, teda športy, kde sa hrá na skóre a nie na čas. Je to šport, kde býval po uplynutí určitého času koniec. Šport, kde mi remízy prídu logické. Keď žiadny tím nemá na vrch, môže nastať spravodlivá remíza, vybavené. A predĺženia či prípadne nájazdy až v zápasoch play-off, kde už o víťazovi rozhodnuté byť musí.
Ale hokej potreboval oživenie a tak sa zaviedli predĺženia a neskôr predĺženia s nájazdmi, čím remízy úplne vymizli. Obzvlášť trestné strieľania sú lotériou. Tá potom rozhodne o držiteľovi bodu navyše a tento bod z lotérie môže mať na konci základnej časti cenu zlata. Čiže hokej ostal viac atraktívny a menej spravodlivý.
Ja som sa preto rozhodol prepočítať tabuľky našej a českej ligy (od doby, kedy sa zaviedli tieto predĺženia po remízovom stave) naspäť do starého systému. V ňom sa za výhru dávali dva body a za remízového stavu po 60-tich minútach sa body spravodlivo delili.
Pravdu povediac, v slovenskej extralige by zas toľko zmien od zavedenia predĺžení nenastalo:
2004/05 – v sezóne, kedy sme tu vďaka výluke NHL mali mnohé naše hviezdy, vyhral základnú časť Zvolen. V starom bodovacom systéme by ale triumf v základnej časti oslavoval Slovan. Ten napokon vyhral finále práve nad Zvolenom 4:3 na zápasy; no sériu musel kvôli novšiemu systému bodovania začať dvomi zápasmi vonku.
2005/06 – jediná sezóna, kedy sa do finále nedostalo ani jedno z prvých štyroch tímov základnej časti. Štvrtý Trenčín vyletel s piatym Popradom bez jedinej výhry a rovnako, no ešte o trochu šokujúcejšie, dopadol tretí Zvolen so šiestou Žilinou. Po prerátaní do starého bodovacieho systému by si to vymenili. So Žilinou by hrala Dukla a s Popradom Zvolen. Všetko teda mohlo dopadnúť inak. Ale pravdaže aj nemuselo.
2013/14 – v tomto ročníku si to vo štvrťfinále rozdali Piešťany proti Popradu. Sériu začali doma v kúpeľnom meste a vyhrali ju 4:1. Za starého bodovania by sa však štvrťfinále začínalo pod Tatrami a súperom by mohli byť Piešťany alebo aj Skalica (podľa ich vzájomných zápasov).
2015/16 – pôvodne piaty Trenčín a šiesty Poprad by si prehodili miesto v tabuľke. Trenčín by mal dokonca toľko bodov ako siedma Žilina, takže by ho v tabuľke mohla preskočiť aj tá (podľa vzájomných zápasov).
2017/18 – pre tento ročník by staré bodovanie prinieslo asi najvýraznejšiu zmenu. Do štvrťfinále by sa totiž neprebojovali z ôsmeho miesta Nové Zámky ale Liptovský Mikuláš. Zámčania by si pre zmenu zahrali nepopulárne play-out.
V českej extralige by už tých zmien pred vyraďovacou časťou bolo o dosť viac, a tak spomeniem iba tie najväčšie:
2000/01 – hneď v prvom ročníku po zavedení novšieho systému by bolo play-off po starom úplne inakšie. Druhé Znojmo, piata Sparta a ôsmy Zlín by podľa starého systému mali rovnako bodov! A boli by na 5. – 7. mieste.
Play-off dvojice pri starom bodovaní by boli:
Vsetín vs. Slavia
Pardubice vs. Znojmo/Sparta/Zlín
Vítkovice vs. Znojmo/Sparta/Zlín
Litvínov vs. Znojmo/Sparta/Zlín
Ako vidieť, jediná dvojica, ktorá by teoreticky mohla ostať pokope, je Litvínov – Sparta.
2008/09 – v tejto sezóne skončil Zlín na 5. mieste zaručujúcom štvrťfinále a České Budějovice až na 11., ktoré znamenalo koniec sezóny. Po starom by sa ale obaja po základnej časti stretli, a to v predkole play-off. Lebo Zlín by skončil 7. a tím z južných Čiech 10. No a Sparta by preto nehrala štvrťfinále proti Zlínu, ale proti jednému z trojice Litvínov, Karlovy Vary, Plzeň.
2010/11 – deviata Plzeň si v tomto ročníku musela zahrať predkolo, ak sa chcela dostať do štvrťfinále, čo jej napokon nevyšlo. Keby sa ale boduje starým systémom, skončila by po základnej časti druhá alebo tretia! (podľa vzájomných zápasov s Libercom) Predkolu by sa teda oblúkom vyhla, na úkor Budějovíc.
Play-off dvojice pri starom bodovaní by boli:
Predkolá:
Č. Budějovice vs. Karlovy Vary
Slavia vs. Litvínov
Štvrťfinále:
Třinec vs. Slavia/Litvínov
Liberec/Plzeň vs. Č. Budějovice/Karlovy Vary
Liberec/Plzeň vs. Zlín
Pardubice vs. Vítkovice
A aký je podiel remíz v našich ligách? Resp. ako často sa výsledky po 60 minútach v českej a slovenskej lige končia nerozhodne?
Zaujímavé, že v ročníku 2011/12 bolo v našej extralige najmenej nerozhodných výsledkov za posledných 20 rokov, zatiaľ čo za riekou Moravou bolo vtedy remíz najviac.
Vývoj loga tímov NHL
NHL je liga, ktorá má už viac než storočnú históriu. Hrá a hralo v nej veľa tímov. Za také obdobie sa toho veľa zmení. Vo svete, v spoločnosti, v športe ako takom. A menila sa aj NHL. A nie iba ako sa menil hokej samotný, ale aj jeho prezentovanie smerom k verejnosti. To zahŕňa nie len mať dobré výkony na ľade, ale aj dobrú infraštruktúru, dobrý tím okolo seba a v neposlednom rade grafickú prezentáciu. Čiže dresy, ktoré sa zapáčia, logo, ktoré sa bude vynímať v stredovom kruhu na ľade, a tiež v kabíne, kde bude zakázané naň stúpiť.
Logo každého klubu je dnes veľká vec a v posledných rokoch sa utrácajú niekedy nemalé prostriedky na to, aby grafici vyvinuli novšie, ktoré pôjde tak povediac ”s dobou”. K tomuto vývoju pár zaujímavostí:
Najdlhšie používa nezmenené logo tím z Detroitu. Od roku 1949, teda od čias, kedy väčšina dnešných klubov NHL ani neexistovala. A veľmi podobné dokonca používali v meste automobilov už od roku 1932.
Potom tu máme 5 tímov, ktoré existujú už nejaký ten piatok a zmien v logu mali celkom dosť. No častokrát boli len kozmetické, ba až ťažko postrehnuteľné. Napr. logo Montrealu sa zmenilo viackrát, ale po vstupe do NHL sa už iba menil dizajn rovnakého nápadu.
Vrcholom týchto kozmetických zmien je logo Edmontonu, ktoré má dneska oficiálne už siedmu podobu. Reálne to však asi postrehol málokto.
Ďalším prípadom je, keď sa logá modernizujú a modernizujú, až sa napokon vrátia ku koreňom. To je prípad Buffala a Washingtonu.
Celkom zaujímavý vývoj zaznamenalo logo Los Angeles Kings.
K dosť veľkým zmenám sa odhodlali za nie až tak dlhý čas v lige aj tímy Anaheim, Arizona či Columbus.
A až dve veľmi výrazné zmeny zaznamenal Vancouver.
Hokejové zaujímavosti - 1. časť
Hokejové zaujímavosti - 2. časť
Hokejové zaujímavosti - 3. časť - draft
Hokejové zaujímavosti - 4. časť - Keby bolo keby
Hokejové zaujímavosti - 5. časť - Ktorá liga je najviac vyrovnaná?
Ako si Slovensko vodí v NHL v porovnaní s inými krajinami?
Slovenská a česká hokejová stopa v zahraničných ligách
Reprezentanti dvoch krajín - naturalizovaní hokejoví prebehlíci
Ako veľmi dominujú domáci hráči európskym hokejovým ligám?
NHL - Najlepší vek; Najlepší hráč; Najväčší smoliar atď.
NHL - 500-góloví hráči, cesta do "Triple gold" klubu, víťazný gól znamenajúci Stanley Cup
NHL - 100gólová sezóna hráča; najhoršia tímová sezóna, NAJ vzdialenosti tímov
Slováci v československom drese, hlavné mestá v lige, hráči končiaci kariéru (ako víťazi)
Historicky najlepšie zostavy krajín:
Bielorusko, Česko, Fínsko,Kanada, Lotyšsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Spojené Štáty, Švajčiarsko, Švédsko, zvyšok sveta
Ďalšie moje články napísané pre REFRESHER.sk tu a pre vedelisteze.sk tu.
