Slovenský hokej za Československa
Vo Vancouvri 2010 nám na Olympiáde tesne ušla medaila. Tak blízko k olympijskej medaile nebol žiadny iný slovenský hokejista... Alebo žeby predsa? Veď aj v často úspešnom Československom tíme hrali Slováci. Ale poďme postupne.
Posledných 10 veľkých IIHF turnajov, ktoré absolvoval Sovietsky zväz, tvorili skladbu tímu z 97% hráči Ruska. Párkrát sa tam objavil Lotyš a dvakrát Ukrajinec. Takže predpokladám, že aj ostatné krajiny bývalého ZSSR prepáčia, keď medaile vybojované niekdajšou sovietskou zbornou si dnes prisvojuje Rusko.
Ako je to ale so Slovenskom v ČSR? Posledných 10 IIHF turnajov bolo v našom spoločnom národnom tíme 82% Čechov a 18% Slovákov. Takže ak majú Slováci problém s tým, že zvyšok sveta často Česku pripočítava 38 medailových úspechov Československa, dá sa tiež nájsť pochopenie.
Neklamme si, že spoločný národný tím neťahali po celú dobu viacej bratia Česi. „Nároďák“ totiž naozaj zásobovali kvalitou v prvom rade oni. Veď aj v spoločnej lige sa tešil z titulu slovenský tím iba 4-krát z 50 ročníkov. Na MS 1986 hralo z celého mužstva 22 hráčov až 7 Slovákov. Slovo „až“ som použil preto, lebo to bol rekord. A pri medailovom úspechu to bolo najviac 6 Slovákov z MS 1979 – bratia Šťastní, Sakáč, Kužela a Bukovinský (ktorý bol známy pre hranie v okuliaroch, pretože mal extra silné dioptrie).

Približne koľko hráčov má jeden tím, ktorý si vybojuje medailové umiestnenie? V časoch dávno minulých to bolo 13-17, no posledné roky pred rozdelením Československa to bolo 23. Keď sme vyhrali naše štyri cenné kovy z MS, počet hráčov bol nasledovný:
MS 2000 – striebro (24 hráčov)
MS 2002 – zlato (26 hráčov)
MS 2003 – bronz (25 hráčov)
MS 2012 – striebro (25 hráčov)
Okrem toho ale majú Slováci ďalších 31 kusov bronzových, 29 strieborných a 16 zlatých medailí za spoločné úspechy Československa. To by vydalo na tri medailové tímy.
A na začiatku som hovoril aj o olympijských medailách. Z nich majú Slováci (z hokeja) 8 kusov strieborných a 10 bronzových. Zlatá medaila z OH našim hokejistom chýba, tú si vybojovali Česi v 1998 bez nášho prispenia.
Takže pokiaľ je medailová bilancia zapísaná takto, tak proti tomu nič nemáme:

No pokiaľ je napísaná takto, tak je to nespravodlivé:

Pokiaľ by sme chceli byť nasilu spravodliví, po rozpočítaní (pomeru Slovákov v tímoch) mi to vyšlo takto:

Viac než čudné, ale spravodlivejšie než druhý variant.
Mimochodom, pri pohľade do histórie je fascinujúce vidieť, že na 15-tich MS idúcich za sebou dorazila do Československa medaila (16-tich, keď počítame aj MS 1968, kedy sa Olympijský turnaj považoval aj za MS). Po rozdelení našich štátov sa to podarilo najviac 8-krát za sebou, od 1996 do 2003 (5×Česko, 2× Slovensko, 1× obe krajiny)
Ako často vyhral ligu tím z hlavného mesta?
Hlavné mesto je častokrát tak povediac v zuboch zvyšku krajiny. A v športe sa to prejavuje s poriadnou dávkou emócii. Tak ako u nás je nenávidený Slovan, tak je v Česku Sparta. A nepochybujem, že v mnohých ďalších krajinách je to v rozličných športoch podobne. Byť blízko ku „zdroju“, bližšie k centru diania, bližšie k miestu, kde sa najviac točia (prerozdeľujú) peniaze v krajine. Výhoda mnohých klubov z hlavných miest a tiež zdroj neprajnosti ostatných. Ako často v rôznych ligách vyhráva tím z hlavného mesta?
U nás v lige je iba jeden klub z Bratislavy, v Česku to dlhé sezóny boli dva a v niektorých krajinách je ich podstatne viac. V KHL je to len z Moskvy hneď niekoľko klubov, plus sú tam hlavné mestá iných štátov, keďže súťaž zastrešuje viacero krajín. Najviac klubov z hlavného mesta, ktoré získali hokejový titul, som našiel v Lotyšsku a Nórsku – 8 (ak teda niektoré z nich nie sú tie isté a iba rokmi menili názov).
Na Slovensku sa v 31% prípadoch stalo, že ligu vyhral klub z Bratislavy, teda Slovan. A to ešte z 26 dokončených ročníkov extraligy hral Slovan iba v 19-tich, keďže hral 7 rokov v KHL. V Česku to bolo v 23% prípadoch a postarali sa o to dva kluby. Predtým v Československej lige to bolo 16×, teda v 29% prípadoch (najviac titulov má klub LTC Praha z prvých ročníkov hokejovej ligy v krajine).

V nemeckej DEL to bolo v 28% prípadoch, kedy titul bral tím Eisbären Berlin. Predtým v západonemeckej lige nikdy netriumfoval Bonn. Vo Švajčiarsku sa zo 102 ročníkov najvyššej ligy tešil z titulu v 16-tich prípadoch tím z Bernu.
Švédsko aj Fínsko dopadlo podobne, u oboch krajín je úspešnosť výhry klubu z hlavného mesta cca 20%, a v oboch krajinách vďaka dvom rôznym tímom. V KHL sa to v krátkej 11-ročnej histórii stalo trikrát, čo je 27%; predtým v ruskej Superlige to bolo 17%.

No a potom sú krajiny, kde je polovičná šanca, že titul skončí v hlavnom meste. V Dánsku je to ešte „len“ 42% vďaka piatim rôznym tímom z Kodane. Ale v Nórsku, Bielorusku a Lotyšsku je to už cca 55%.
No a na záver NHL. Nie tak dávno dosiahol Washington svoj prvý Stanleyho pohár. No ešte predtým sa z neho kedysi dávno pradávno tešila Ottawa, a to štyrikrát. Takže vďaka kanadskému hlavnému mestu sa táto štatistika vyšplhala v NHL na 5%.
V hlavnom meste USA sa ale tak často tituly neoslavujú. V NBA to bolo len raz zo 73 sezón, v NFL 3 razy z 54 Superbowlov. Vo futbalovej MLS to bolo 4-krát z 24 sezón, čo už je pekných 17%, ale v bejzbalovej MLB už iba dvakrát zo 114 sezón. Nebyť kanadského hlavného mesta, NHL by mala najnižšie percento z týchto líg. A pred tromi rokmi ešte nulové, avšak vďaka zisku Stanley Cupu v roku 2018 už Washington pridal aj zárez v poslednej z piatich veľkých zámorských líg.
Končiť ako víťaz
V najlepšom treba prestať. A čo môže byť viac ako získať majstrovský titul na samý záver kariéry? Nemusí to byť hneď NHL, dvíhať hocijaký pohár za výhru v poslednom súťažnom zápase v živote musí byť emotívny zážitok. A ja som našiel pár NHL hráčov, ktorí kariéru zavŕšili titulom.
Našiel som 7 veľkých hráčov, ktorí po zisku Stanley Cupu zavesili korčule na klinec. Red Kelly (Toronto 1967), Jean Béliveau (Montreal 1971), Jiří Hrdina (Pittsburgh 1992, aj keď neskôr chvíľu hral v tretej českej lige za Velké Popovice), Raymond Bourque (Colorado 2001), Richard Šmehlík (New Jersey 2003, hoci v poslednom zápase nenastúpil), Mark Recchi (Boston 2011) a Kimmo Timonen (Chicago 2015).

Blízko tomuto bol aj Dominik Hašek, ktorý kariéru ukončil ziskom Stanley Cupu v drese Detroitu. Neskôr sa ale na ľad ešte vrátil v KHL a českej lige.
Ďalšia dvojica Čechov vyhrala titul v Európe v poslednom zápase. Martin Ručinský v Litvínove a Petr Sýkora v Berne vo Švajčiarsku (aj keď podľa informácii, čo som našiel, v poslednom zápase nenastúpil).
Dán Jannik Hansen zažil titul v poslednom zápase kariéry nedávno, v roku 2019 vyhral s CSKA Moskva Gagarinov pohár, ktorý bol jeho jediným titulom.
Theo Fleury bol veľkým kanadským talentom. Kariéru zakončil titulom v britskej EIHL lige – kde hral za Belfast Giants.
Iný Kanaďan – Jeff Friesen – zakončil kariéru ziskom titulu v nemeckej DEL, za Eisbären Berlin.

A poďme na slovenskú nôtu. Tomáš Surový zakončil svoju aktívnu kariéru nedávno a to tým najlepším spôsobom, keď ako kapitán dvíhal pohár pre víťaza v našej najvyššej súťaži. Druhým známym Slovákom, ktorému sa podarilo skončiť po výhre v poslednom dôležitom zápase, bol sám Peter Šťastný. Po jeho derniére v roku 1995 totižto vyhralo Slovensko B kategóriu MS a premierovo postúpilo medzi elitu.
A ešte som našiel jedného známeho hráča, ktorý zakončil kariéru postupom o kategóriu vyššie na medzinárodnej úrovni. Darius Kasparaitis vo veku 45 rokov pomohol Litve postúpiť z MS divízie 1B o jednu kategóriu vyššie a potom skončil (aj keď sa povráva, že by si za Litvu predsa len ešte zahral).

Končiť v akom veku?
Keď už sme pri tých záveroch hráčskych kariér, urobil som aj štatistiku, v akom priemernom veku končia hráči NHL s aktívnym hokejom. Vzorkou mi bolo 240 útočníkov (podľa produktivity), 130 obrancov a 40 brankárov (oboje podľa počtu zápasov); za posledných 25 rokov, ktorí už v NHL skončili (či už úplne ukončili kariéru alebo šli hrať inam). Viac hráčov som do vzorky nebral, pretože som chcel len tých najlepších, teda prevažne takých, ktorí majú na to, aby skončili kariéru v NHL. Priemerný hráč totiž zväčša hrá v NHL kratšie a kariéru dokončí inde. Pomer útočníkov, obrancov a brankárov vo vzorke je približne taký, aký je ich reálny pomer v NHL.
Takže, útočníci končia v NHL v priemere najskôr zo všetkých postov – vo veku 35,4 roka. Ak však počítame iba tých, ktorí skončili svoju kariéru poslednou sezónou v NHL (a tých bolo 70,8%), priemerný vek vzrastie na 36.
Zvyšok v tabuľke:

Je logické, že hráči zo Severnej Ameriky zvyknú ukončovať kariéru v NHL častejšie ako Európania, ktorí si po NHL ešte často odohrajú pár sezón v európskych ligách.
A ktorí hráči z mojej vzorky skončili s hokejom v najmladšom veku? Adam Deadmarsh skončil ako 27-ročný, Nathan Horton mal 28 (aj keď kontrakt mu stále plynie), Steve Mason 29, rovnako aj Valerij Bure, no a jeho slávnejší brat Pavel mal len 31. Medzi najmladších hráčov, ktorí opustili NHL sa zaradil aj Ladislav Nagy (28 rokov), on ale svoju kariéru ešte dlho potiahol na starom kontinente.

BONUS:
Skutočne našlapanú grafiku o vývoji divízii a konferencii v rámci NHL od začiatku až do roku 2014 nájdete tu (aj keď iba po sezónu 2013/14).
Hokejové zaujímavosti - 1. časť
Hokejové zaujímavosti - 2. časť
Hokejové zaujímavosti - 3. časť - draft
Hokejové zaujímavosti - 4. časť - Keby bolo keby
Hokejové zaujímavosti - 5. časť - Ktorá liga je najviac vyrovnaná?
Ako si Slovensko vodí v NHL v porovnaní s inými krajinami?
Slovenská a česká hokejová stopa v zahraničných ligách
Reprezentanti dvoch krajín - naturalizovaní hokejoví prebehlíci
Ako veľmi dominujú domáci hráči európskym hokejovým ligám?
NHL - Najlepší vek; Najlepší hráč; Najväčší smoliar atď.
NHL - 500-góloví hráči, cesta do "Triple gold" klubu, víťazný gól znamenajúci Stanley Cup
NHL - 100gólová sezóna hráča; najhoršia tímová sezóna, NAJ vzdialenosti tímov
NHL – zranenia, trestné minúty, logá klubov. Alebo čo keby sa vrátili remízy?
Historicky najlepšie zostavy krajín:
Bielorusko, Česko, Fínsko,Kanada, Lotyšsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Spojené Štáty, Švajčiarsko, Švédsko, zvyšok sveta
Ďalšie moje články napísané pre REFRESHER.sk tu a pre vedelisteze.sk tu.