pozerám spoza stromov
na šťastie nevesty.
Ja však nemám svadobné šaty
a úsmev na perách,
ale bolesť v srdci
a čierny závoj na dverách.
Blúdim stále dookola,strácam pojem o čase,
strácam pojem o smrti..
Zastavte,ja chcem vystúpiť!
Jeden človek nám náhle chýba
a viac sa nevráti.
Každý pohľadom uhýba,
nik mi neporadi.
Koniec divadla,
priznajme sa krutú pravdu,
opona padla!
Vystrašene šeptám:?Otec,kde si?"
chvejem sa a plačem,
no odpoveďou sú len mĺkve lesy..
"Zomrel!Bože,taký mladý!"
Začujem náhle cudzie hlasy..
Ano,odišiel si....
Ozaj navždy???
Anjeli ťa odviedli do raja,
no ešte stretneme sa my dvaja!
Počkáš na mňa možno dlhé roky,
no dohliadneš na mňa
z tej večnej,nebeskej lúky!
Zasielam ti hore pozdrav lásky,
i keď chýbaš tu čoraz viac,
no už nerobím si z toho vrásky,
viem,že stále ľubiš nás....
