Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
snehu,dažda,holých konárov.
Už sa pretrhla namrzená obloha,
ktovie,či sa pani Jar konečne odhodlá.
A slnko sa nesmelo na nás usmieva,
jeho teplý lúč na mojej tvári doznieva.
Zavčas rána zobudí moje srdce rozospaté,
vtáčie trilkovanie štebotavé.
Aj vánok mi prívetvo hladí vlasy,
už je to isté-svet speje do krásy!
A zimná depresia ma už vôbec nekvári,
pretože mám taký krasny pocit jari..
