Písmo:
A-
|
A+
moje zdivočené srdce
prášilo krídlami koberce
a panikárilo
ako by mu išlo o život
rozochvievalo sedadlá
hneď v prvom autobuse o piatej
a hádzalo esá z pod mojej
veľkej košele po otcovi na podlahu
bilo na poplach
a hladilo vlasy uplakanej ženy
na vedľajšom sedadle
ktorá by mi mohla byť matkou
...
slnečnice ešte spali
tie lenivé kurvy nedvihli stále hlavy
vystúpil som z autobusu kráčal do fabriky
a srdce mi z teba pomaly praskalo (ale to je iná báseň)
bola streda a takto nejako vtedy začalo leto
