kým jeho rovesníci okolo štvrtej
nad ránom ležali vedľa svojich
zákonitých manželiek a s ťažkou
erekciou snívali...
o susedách predavačkách šéfkach
a iných ženách
on mal za sebou jednu fľašu
s básňou bez venovania
...
môj akýkoľvek verš nebol nikdy
ani z polovice tak ozajstný
ako všetky tie jeho ktoré mal
pohádzané v skrini medzi svetrami
nikdy som mu to nepovedal
nikdy som mu nepovedal
ani to ako veľmi ho obdivujem
a ten kto vymyslel vetu:
„Nikdy nie je neskoro“...
si podľa mňa v živote poriadne nezatrtkal






