hodiny tikajú
noc zatvára šuplíky
a naťahuje špičky
po našej streche
sny majú na mále
tma to skúša s ofenzívou
no mesiac v pyžame rána
melie z posledného
počítam roky i prešľapy
a rozmýšľam ako to stále robíš
keď búrku tak krásne premeníš
na dúhu s malými ovečkami
pondelková záclona špúli pery
všetko vzdychá kýcha hubuje
len ja sa ti tlačím do náruče
a skúmam ďalšie naše ráno
hodnotím ho na výbornú
prosto mám to rád
keď z neba sťahujem roletu
a vyplazujem tme jazyk
a bude ráno
a my... lebo viem
že iba ty vo mne aj dnes
rozpoznáš úplne celého
mňa






