Stali sa z nich cudzí.
Bez náznaku hľadania studní,
bez nahoty a číreho pokusu
o prirodzené zjavenie.
Básne v nich ustáli,
prúd zamrzol
a všetko bolo
tak ako pred tým.
Tak ako pred životom.
Preniesol si
z minulého vesmíru
zradu všetkých múrov.
Utopenie všetkých planét
a útek niekam,
do jaskýň čo sa báli
nájsť akýkoľvek kľúč k svetlu.
Človek človeku,
totálna tma
a zatratenie a vlastne koniec.
I keď je to len o kolobehoch.
Stretli sa preto,
aby sa našli zase v rozdielnej samote,
v cudzine vlastných hlbočín
a zrád.
Áno... a zrád.






