Vyzliekam si ako cibuľu
tvoju kožu z tela
a stále nerozumiem,
prečo nás poslali
na jednu planétu.
Farbím si krvou
tvoje oči
a v zábleskoch strachu
kradnem ďalšiu hviezdu.
Bude pršať soľ
a tvoje moria
sa premenia
na divoké vody.
Na mocnú rieku
čo nepotrebuje
cudzie ramená,
ani moje brehy.
Vyzliekam si ako cibuľu,
tvoju dušu z neba
a stále nerozumiem
prečo som si vtedy vybral práve Zem.
Tak ako ty.
ps. MOJE KNIHY:
http://www.martinus.sk/knihy/autor/Jan-Marton/
