Písmo:
A-
|
A+
žil som zvráteným odrazom
a mal rozbitých zrkadiel
plné vrecká
agóniu a strach som vešal
každé ráno na klinec
aby som sa nimi mohol v noci prikryť
padal som na svetlo
kým môj tieň
ďalej plynul životom
asi to bol práve on
ktorý sa mi pomaly strácal pred očami
ako slnko v diaľke
...
ja si myslím že to bolo až dovtedy
kým v mojom seriáli hneď v prvej časti
zomrel hlavný hrdina
...
Pokračovanie som si dal neskôr do vrecka, ktoré bolo deravé a priam stvorené na straty ako ja sám. Nakoniec som to prežil a dnes ho stále hľadám s rozbitým účesom, stopami po akné a predposlednou nádejou v oranžovej Škode120 z roku 1983...
...niekde medzi Svitom a Popradom.
