Točíš sa v mojich kolesách
a dnes to už nie je len tak,
napísať dobrú báseň.
Zvykol som si.
Cítim stále rovnako a denne odlietam.
Niekam odkiaľ je dobrý výhľad do teba.
Fakt. Svet mi bol veruže dlžný,
všetky tie moje slová.
Prekračujem cudzie prahy
a milencom v snoch kradnem
ich milenky.
Tak mi bolo dané. Je to len hra na život.
Nechcem svet robiť lepším. Nechám to na neho.
Bijem mu do hrude,
akoby bola moja.
Zaspávam.
Myslím iba na seba
a už ma nebolí čo mi odtrhli.
Aj amputácia je len
dočasný spôsob genocídy.
Básne si zvyknú, ľudia sa narodia
a vesmír roztopí ostatné planéty.
Stačí len dúfať a už viac nemyslieť.
Na slobodu.
Budem tu navždy.
Aj keď sa moje odkazy stratia v hmle
a rými premenia
iba na voľné posolstvá beznádeje.
Nechávam ti za sebou moje rieky a temno,
moje mlčanie čo hluku odtína hlavy.
Môj strach a stroskotanú dokonalosť,
niekde na neznámej hviezde.
Odchádzam. Odlietam na planétu X,
odkiaľ je dobrý výhľad do teba.
Odlietam a nechávam tu
iba objatie skameneného páru mŕtvych briez.
Cvakol som si ich do mobilu.
Aby som nezabudol
na tak ľahko dokurvený koniec
tejto básne.
Ale aj tá sa ráta.
p.s.
MELANCHOLIC POP UNDERGROUND - Live
https://www.youtube.com/watch?v=BWifYyoPA4c
p.s.2
MOJA TVORBA:
