Nahé mesto
na obed v auguste,
to sú býčie zápasy.
To je telo na rozpálenej panvici.
To je krv a divadlo
a prevtelený orgazmus
do malej fontány.
Mesto to sú steny.
A ženy a ich deti
a moje deti a ich sny.
Mesto v auguste to je moje šialenstvo,
v ktorom ťa márne hľadám.
Leto v mojom meste,
to je plytvanie tvojich krokov.
Je to neviditeľná schizofrénia
v cudzích tieňoch.
Ochlaď sa,
hoď do mora svoje krídla a potom seba.
Uviaž si ma na krk
a nadýchni sa.
Posledný krát.
Je leto a príde nový život
a smrť a ďalšia báseň
o nezrozumiteľnom ročnom období.
Vonku chodia krásne ženy
a niekto má to šťastie,
že aj dnu.
Poznám takých.
Poznám seba
a leto to je valcujúce zore
na periféfií zbytočností.
Leto to je povrchnosť na vrchole.
Klamem sa.
Sledujem cudzích ľudí,
ako si cudzo klamú
v cudzích spálňach.
Kopem do vrtule
a opíjam sa sám slivovicou.
Nech ma je cítiť.
Nech ma je plná fľaša.
Plná ulica a plná krčma,
plná báseň a plné telo.
Až z mojich brehov pretekajúca duša,
niekde do ďalšieho prílivu kričiacich vĺn.
Asi dnes tebou naveky onemiem.
