Prievanu a diaľok.
Čo tie listy, čo im neostalo
miesto na stromoch?
Čo moje oči,
vpadnuté hlboko
do tvojich?
Čo moje planéty,
topiace sa na dne
prázdnej pevniny?
Čo moje ja?
Hmlisté a chladné,
ako zamrznutá hladina.
Pýtaš sa?
Seba a temných skrýši
a morí.
Koľko soli ešte
v sebe vlastne mám,
aby vysušila oči?
Navždy prázdne
zreničky hviezdnych objatí.
Koľko?
A vlastne dokedy
sa chceš,
ešte pýtať?
Kto sa zobudí
vo mne
zajtra.
Budem to vôbec ja?
p.s.
Moje knihy:
http://www.martinus.sk/knihy/autor/Jan-Marton/
p.s.2






