Písmo:
A-
|
A+
popálil si jazyk
na voľnom priestranstve
jej vlnitého obehu
dnu to vrelo
a tak len kvapky potu
dávali znať že je čo tušiť
po pár hodinách slnka
sa všetko vrátilo
do starých postelí
na všetko sa zabudlo
a láska odišla do básní
facka pľasla a bola jasná ako matka
koľaje sú odvtedy isté ako smrť
a aj keď je stále o čo hrať
do očí sa nám rehoce život
