Písmo:
A-
|
A+
Píšem po tme,
hovorím za svetla,
maskujem svoje
celkové bytie
a spávam v strede
slnečnicového poľa.
S hlavou medzi kolenami,
s láskou tam dnu
a už vlastne ani nečakám,
na poslednú nádej,
čo sa mi trie o nohy
ani imaginárne mača.
Podčiarknuté.
Ďalšie ráno sa mi vyškiera
do xichtu a ja dopadám na zem.
Tlačím pred sebou káru
vlastných snov
a odovzdávam ich do zberných surovín.
Keď už nežijem zdravo,
správam sa k vesmíru
aspoň ekologicky.
Áno.
Triedim odpad.
p.s.
Moje básne naživo, na Hiraxovej prednáške o šťastí:
20.11.2014 o 17.00 - Poprad, Divotvorná scéna
p.s. 2:
Moje knihy:
