Otváram okná mojich okien
a medom potieram
tvoje steny.
Vnútro môjho vnútra
vešiam mokré na šnúru.
Je december.
Topíš moje ozveny
a krok a chvejivý úsmev.
Toto som ja.
Jano Marton.
Svorka na lúke,
nie v priepasti.
Divoké lány v tancujúcom vetre,
nie vypálená tráva.
Nie vyschnuté korytá.
Som mliekom,
čo steká po medových stenách
tvojej uzamknutej duše.
Toto som ja.
S jediným kľúčom od jej dverí
v ruke.
Postávam pred tvojim oknom a mávam ti.
p.s.
MARTON BAND - VESMÍR: https://www.youtube.com/watch?v=L1Ug6b75sos&feature=youtu.be
Moje knihy:http://www.martinus.sk/knihy/autor/Jan-Marton/
Moja FAN PAGE:https://www.facebook.com/pages/J%C3%A1n-Marton/247328692062079







