I.
Na lúkach je nejako ticho
a aj v tebe sa zmráka.
Na ešte väčšie mlčanie,
v zátiší mocných brehov.
Smrť si trhá sedmikrásku:
Ona,
on,
ona,
on.
Opitá
miliardami životov,
berie mostu oba kamene
čo ho držia nad vodou.
Berie ich súčasne.
Oboch skamenených: Ju aj jeho.
Na piedestál ďalších planét,
na vrchol novej lávky
cez burácajúcu rieku.
II.
Kože mojich šialených vlkov
visia na tvojej stene.
Pribité pevne, ako cudzieho túžby
k neznámej žene.
III.
Jazyky mojich vlkov vyschli,
srdcia dobili
a oči zhasli.
Rozprávka končí v divočine,
dve mŕtve telá,
v odumretej hline.
IV.
V lesoch vädnú už aj kamene,
vlci kapú a mne prichodí
občas umrieť.
A občas nie.
Trhám si sedmikrásku:
Áno,
nie,
áno,
nie.
Mal som sa menej snažiť.
Viac loviť a zabíjať
v inštinkte vlastného tikotu.
Presne ako mi bolo dané.
Ja som chcel žiť ale inak,
ako mi osud nakázal.
Inakšie básne píšem,
akoby som mal.
Inakšie žijem a dýcham,
kým kamene vo mne rastú.
Inakšie ťa zabíjam:
keď masku, mením na pravdu.
V.
Som vlk, strom a les.
Si moja.
Smrť, kameň
a nádej.
Nádej v nový most,
lásku a vlkov,
čo sa rodia v srdciach
zvädnutých kameňov.
Tu a teraz,
alebo niekde a potom.
Určite raz.
Niekedy.
Tam.
p.s. Moje básne naživo:
4.5. - Svidník - Dom Kultúry 18:00 (Potulný kabaret)
5.5. - Spišská Nová Ves - Mestské kultúrne centrum 18:00 (Potulný Kabaret)
6.5. - Poprad - Kaviareň Groteska 18:30 (Krst zbierky básní Petronely Majerčíkovej)
