Písmo:
A-
|
A+
Keď ma prestane bolieť hlava, určite sa obesím:
povedal som si raz
v jednej provizórnej posteli
s jednou nóbl
nevestou
nebola to až tak celkom
moja nevesta
ale dobre to znie
a tieto verše už aj tak nič nezmenia
vyvracal som sa na krásny
plyšový koberec
a umyl si zuby
von bolo smutno a mne tiež
smrdelo mi z úst
smrdeli mi nohy
smrdel mi celý svet
a smrdelo aj toto – niečím nepriestrelným
všetko pršalo do fialova
a už už som sa chystal kúpiť si lano z druhej ruky
keď v tom zazvonil telefón a ty si mi zachránila život otázkou:
„kde si preboha? veď máme ísť na večeru ku Svoradovcom“
