VIAC NAHÁ, AKO SÝTA
Sme ani plynúce rieky.
Ako dobrá hudba,
čo sa stráca
v budúcnosti.
Sme ako vyliečiteľný jed,
stačí tak málo.
Domyslieť si raj.
A tony jabĺk. A hadov.
A Adamov a ich Evi.
Rúham sa
aj škvrnám na
mojej duši.
Malo to tak byť,
posielam ti správu
a zaliezam
do brlohu.
Uvarím si špagety
a zmĺknem.
Aspoň na úkor
môjho hladu.
Budem si predstavovať
tvoju podobizeň,
ako už veky.
Viac nahú, ako sýtu.
A slová sa mi lejú,
stáva sa z nich rieka.
Rozmýšľam,
kto vydrží viac.
Pásť bolesť
na cudzích pastvinách.
Zaujíma ma kto z koho,
a hlavne ako.
Som zvedavý
ako to celé zhasne.
Ak vôbec.
Nalej mi ešte špinavého vína.
Oklam v priamom prenose
a dokáž si,
že si len planétou.
Presne tou istou ako minule.
Stačí len prehltnúť
a otočiť list.
Neboj sa, aj viera v nádej
má svoje čaro.
Bolí len pár životov.
p.s. - Moje knihy:
http://www.martinus.sk/knihy/autor/Jan-Marton/
