výlet

Len ticho pulzujúce stopy poznania,

keď voviedli ma na hranicu možností.

Vtedy ja spoznal som silu mlčania,

mal strach z cudzích bytostí.

Tlkot srdca ma úplne mýlil

a vyviedol ma z hlavnej trate.

Ja strácal som zem pod nohami,

bol tu už len vzduch a všetko prázdne.

Spoznával som všetko nepoznané

a hľadal nereálne sny.

Ukradol som si kúsok šťastia,

no hneď mi ho zobrali.

Vraj na to nemám nárok,

nemôžem si to len tak dovoliť.

Snívať, hľadať ten pravý zámok...

mám vôbec právo žiť?

V ťažko dostupnej spoločnosti,

zjavilo sa náhle moje ja.

Bolo akési chudé, zbité, doráňané

a to mám byť akože ja?!?

A vtedy som si to všetko uvedomil,

vstrebal to a pochopil.

Bol som len na výlete do neznáma,

v slepej uličke prázdneho nereálna.