Milý denníček II.

https://www.facebook.com/J%C3%A1n-Marton-247328692062079

Písmo: A^- | A⁺

Slnko pár krát zapadlo a zdanie oklamalo prázdne čaše spiacich. Pointy vybehli na vrcholce a na smaragdovom pobreží vyrástli vlny. Snívala si sa mi zase raz presne v tom istom momente. Čas nebeží. Iba kráča na mikrosekundu presne. Je ako milenka našich pobreží. Milenka, čo sa vždy vráti, aby mohla poláskať a pohladiť. Aby pomohla zabudnúť na ťažkú realitu Zeme. Všetko sa točilo v tom istom smere a mne ani soľ a ani teplo, nedávali dôvod stať sa niekým iným. Slnko potom neskôr pár krát vyšlo a stálo to možno aj za fotku. Ktovie čo robíš. Či si na mňa spomenieš a usmeješ sa, alebo sa neusmeješ a nespomenieš. Neviem. Prespal som to. Prespal som šťastný koniec nášho úteku do prázdna. Stále na teba myslím. Stále. V jednom kuse všetkých kapitol môjho života. Nech som tam, alebo nech som inde. Spánok mi sadá na špičku nosa. Na vlasy a pery. Na bradavky a rebrá. Ledva píšem. V ďalekej Dalmácii. Prekrásnom prostredí futbalového mora. Ľudia zvyknú občas klamať. Že im je brutálne fajn na miestach kde im kysnú svaly a nechcú sa vrátiť domov. Posielajú úchylné ememesky svojim známym, v ktorých chcú chciať nechtiac vzbudiť určitý pocit závisti. Posielajú pohľadnice a maily. Čety a selfinky. Ľudia zvyknú preháňať a klamať, len aby upokojili samích seba. Milý denníček: Mám o rok 40 a už nevydržím chlastať ako kedysi. Fakt. Rád bývam sám a moje okolie nechápavo vrtí chvostami a hlavami a máva rukami a podobne. Ľudia sa naozaj nemenia milý denníček. Sú tri ráno a mne blčia sny. Behávam každý deň a s malými Slovincami hrám futbal. Už sa ale veľmi teším domov. Kde je môj domov a čo je domov? Domov to je miesto, ktoré smieš domovom nazvať. Domov, to sú dlane vo vyhriatom podpalubí tvojej lásky. Domov, to je splnený sen a realita zároveň. Nie sú to vymyslené príbehy. Domov sa odžíva. S maslom a chlebom. Kakaom a rozbitými kolenami. Prvým útekom a stým návratom. Domov, to je moja mama. Keď som bol s Marekom Badzikom v Bulharsku asi pred 12 rokmi, bolo to celkom iné. Menej som spal a menej písal. Viac som súťažil a ešte ani len netušil, že ťa stretnem a budem ti písať básne. Budem ťa snívať, žiť a rovnako tak zbožňovať priestor, v ktorom sa vyskytneš. Netušil som, aký pocit večnosti vo mne vyvoláš. Ak niekto povedal, že láska je násilné pochopenie správania a činov toho druhého, rovnako ich násilné prijatie pod maskou kompromisu a prispôsobenia sa, tak podľa mňa klamal. Láska je úplná čistota. Mier. Sloboda. Vánok na konci vety a úsmev. Láska to je nebo z vymysleného pekla. Áno, pes z pekla. Ranený pes z pekla. Teda podľa mňa. Milý denníček, MARDUK zverejnili prvé video z albumu Viktoria. Mám z neho radosť. Napísal som dnes báseň o láske. Vlastne dve. Snívalo sa mi o takej zvláštnej rybe na diaľkové ovládanie. Bol to živý sen a tá ryba sa nedala vypnúť. Hovorila príbeh o tebe. Ako si prišla a ja som sa ťa dotkol. Nechcel som to počuť, lebo som si ten príbeh odžil. Ten život odsníval. Sedel som však na brehu ako prikovaný a nedokázal odísť. Vypočul som si všetko. Tá ryba mi dokonca povedala čo práve robíš. Nechcel som ju už počúvať a tak som sa prebral na hroznú bolesť hlavy. Svitalo. Premohol som sa, nasadil slúchadlá a bežal. Bežal som čo mi sily stačily. Ach milý denníček, neujdem. Nie. Sám pred sebou aj keby som čo robil. Tá ryba mi skákala po vlnách hneď vedľa pobrežia. Vykrikovala mi tvoje meno. Že ťa videla v tých červených šatách. Že sa máš fajn. Keď som dobehol do príbytku, slnko bolo už vysoko. Dal som si sprchu a išiel spať. Chcem sa vrátiť domov, zašepkal som. Chcem ťa vidieť. Aspoň na chvíľku. Milý denníček, pijem ďalšie pivo. Čo ti budem klamať. Ľudia si zvyknú často a ja dnes nemám prečo i keď je to pohodlné. Robím to aj ja. Potom sa z toho vyplačem a potrebujem vypísať. Vymažem z mapy pevninu a nakreslím ti kvety. Bodky a vtáčikov. Oblohu, brezy a maky a ďalšie miliardy vekov, v ktorých ťa spoznávam. Snívam a píšem. A pokiaľ budem žiť a milý denníček vieš, že to už nebude dlho, ostanem sám sebou a budem písať i tvoriť, tak ako cítim. A aj napriek rybám na diaľkové a svetlám v tvojich očiach, čo budú prudko míňať moje. Stále to budem ja - Jano z ďalekých pekiel. Vlny zvonia k odchodu. Vrátim sa na miesta, kde rád bývam sám. Vrátim sa s básňou a pivom v ruke. Lebo ja som kráľ sebcov a básnický egoista. Si jediná z vesmíru, na ktorej mi záleží viac, ako na samom sebe. Áno, aký som z minulých životov odišiel, taký sa do ďalších vrátim. Usmejem sa na teba presne tým istým úsmevom a hlboké vrásky okolo mojich očí sa ti usadia na hladine. Vyzlečiem ťa z tých istých červených šiat a zoberiem za ženu. Bude to krásne leto. Krásna zima, jar i jeseň. Aj moje piate ročné obdobie, ktorým si sa stala, keď si ako prádlo, vešala na šnúru moje sny. IMMORTAL dnes vydávajú nový album, veľmi sa na neho teším. Ochladí sa a ja sa naozaj vrátim. Áno, vrátim sa. K tebe. K sebe. Na krok od tvojho spevavého kroku plného mojej neskonalej nehy. Áno, raz sa vrátim: K nám domov.