„Pojebaní felčiari“, zahlásil Rado a odpľul si v krčme na zem. Čo sa stalo? Pýtal som sa. Bratranca mu prešiel najebaný cigán, ušiel a dva týždne na to ho pustili z nemocnice, že je v poriadku. A? Pýtal som sa. No nie, nebol. Tri zlomené stavce. Aha, a čo sú to tí felčiari? Opýtal som sa. Nechaj tak, povedal a odišiel. No a tak som si zapálil ďalšiu mentolovú elemku a od Jarky v Popradskej Čistiarni objednal tretie pivo. Dvihol som hlavu na televízor a diaľkovým ovládaním pridal zvuk. V krčme bol taký hurhaj, že aj muchy v nej umierali na nedostatok ticha.
Pozeral som DUEL. Fest to rád pozerám. Teraz je tam taký starší pán z Čiech. Z očí mu ide pokora a múdrosť. Neuveriteľné. Dlho som nič také nevidel na človeku. Toto je podľa mňa televízna celebrita. Jednoznačne. Je tam už ôsmy krát. Je veľmi múdry a úprimne príťažlivý. DUEL ma strašne baví, hoci viem v priemere za jedno kolo asi dve – maximálne tri správne odpovede. Ono je to ako so všetkým. Všetkého veľa je moc a keď je toho málo, ani to nie je nič moc. Preto by sa ľudstvo malo viac hýbať. Mľandravieme totiž na nedostatok pohybu a zdravého rozumu. Je potrebné byť v strede. Nad vec sa dostane len veľmi málo z nás. Ešte stále mám čas aj ja. Netreba priveľmi veriť, ale ani klamať. Zase ten stred. V krčme by mohlo byť tichšie, možno by sa poskrývali aj tie muchy, čo si sadajú na okraje pivových pohárov, ani by to boli bazény. Ale je to tak ako to je. Malo by tu byť miesto pre všetkých. Áno, aj pre muchy.
Poznal som jedného, ktorý nepil tri roky. Potom mu ušla žena a on sa do týždňa upil na smrť. Neuveriteľné. Často na neho myslím, dokonca som mu napísal aj báseň, ktorú mám tuším v tretej zbierke. Dnes sme si na neho spomenuli. Kurva to bola. Zahlásil Dalibor. Prečo by mala byť kurva? Aj ja som poznal jednu, ktorej muž by mohol vyučovať na škole vernosti a ona mu utiekla s iným. Tiež kurva. Potiahol si z cigarety. A ty si čo už kokot? Pýtam sa ho. Tak čo, má sedieť pri ňom v obývačke, v nedeľu spolu pozerať Rozborila a v pondelok a stredu si to má rozdávať s iným? Dobre, že mu ušla. Všetci o tom vedeli, len on pil na jej zdravie. Už si nepamätáš? Opýtal som sa ho a zvýšil hlas. Ale ty si už tiež kokot Jano, idem do Jednoty po rožky. Alibisticky vstal a odišiel.
Ľudstvo uteká za láskou, ale paradoxne občas pred ňou aj uteká. Je to klietka, nie sloboda. Myslím tie úteky. Poznám sa, nie som iný. Jarka mi nesie štvrté pivo a partia najhlučnejších rozbíja o stenu prvé poháre. Cigáni z Veľkej Lomnice prichádzajú vo veľkom štýle. Obtiahnuté tričká z Kenvela a slim fit rifle. Bruchá von a holé rite. Nie každý si môže obliecť všetko. Nie som Versače, ale tak si myslím. Rovnako ako to, že nie každý je krásny. Tí čo dohádzali poháre sa začínajú biť. Zapínam si slúchadlá a v nich BAD RELIGION. Milujem ich poctivý punk. Inokedy by som z krčmy utekal zo strachu. Dnes sa bojím menej. O seba. O svoje deti sa bojím viac. Klaudia sa vydáva. Je mi do plaču. Neviem či zo šťastia, alebo len takého zvláštneho prekvapenia, kam sa to všetko podelo. Kam sa podelo moje a vlastne aj jej detstvo a akým smerom sa to bude uberať. Sme si dali minule stávku. Že kto skôr bude robiť svadbu. Takže som prehral. Aj prehry majú zmysel vo svojej podstate. Zmysel prehry je asi pokora. Tú som ešte v niektorých smeroch nenašiel. Staviam sa na zadné a píšem presne tie isté básne ako pred desiatimi rokmi. Píšem veľa sračiek. Priznávam. Učím sa však filtrovať a vyberať. Začal som písať nie kvôli obrazom, poveternostným podmienkam, alebo preto, že som chcel niečo povedať celému svetu. Chcel som to povedať jednej žene. Ivane zo Senice. Písal sa rok 1994. A tak to začalo. Aj Lennon povedal, že gitaru chytil do rúk kvôli žene. Kvôli jednej žene. A potom sa z nich zbláznil celý svet. Láska je neuveriteľná. Buď jej klam, alebo len jej pocit. Alebo aj tá skutočná. Každá a jedna odroda vytvára neuveriteľný chemický proces, ktorý produkuje brutálne šťavy v mozgu, krvi a genitáliách. Je to viera a taký zvláštny pocit celistvosti. Teda kým trvá. Kým nenasadí parohy a nezdrhne niekam za inou. Tiež láskou. To už vedia aj malé deti. Že nič netrvá večne. Len sa s tým vyrovnať.
Dalibor sa vracia s rožkami a je ufučaný ani by odbehol polmaratón. Tým ľuďom jebe. Plná Jednota. Rovnako ako tebe, hovorím mu. Bol si tam predsa s nimi. Ty alibista. Aj tak je to kurva. Povedal totálne z cesty a nervózne zapálil cigaretu. Čím sa bránia psy v piesni Petra Nagyho? Otázka v DUELI. Jedna z najľahších, aké kedy v tejto relácii boli. Starší pán sa usmieva. Počká tri sekundy a správne odpovie. Je nádherný. Dnes sme s Daliborom mali aj taký rozbor básní. Rozoberali sme Karla Jaromíra Erbena a jeho Kytice a hlavne Jiřího Wolkra a jeho báseň: Balada o očích topičovych. Poézia bola niekedy riadne hororoidná. Fakt. Nechce sa mi bicyklovať. Nechce sa mi behať. Dnes mám lenivý deň a tak sa odvážam domov v úplne pomalom tempe. Nakŕmim mačky a zavolám žene, ktorá dnes nie je doma. Zavolám Tamarke a Klaudii. Zavolám bývalej žene a bývalej frajerke, s ktorou si paradoxne po rokoch máme čo povedať. Veľa vecí chce čas. Nič len potok, v ktorom to všetko odpláva. Niekam.
Zapínam notebook. Som najedený a nie som smädný. Môžem písať: Dnes by slnko malo zapadnúť o niečo neskôr a z lona všetkých lúk sa do mňa pomaly kotúľajú také zvláštne pocity. Nemám chuť ani na filozofiu, ani na príliš priahriate básne. Som dnes skôr akosi tak na prvú. Treba mi nový oblek. Na svadbe Klaudii chcem byť pre jej spolužiačky tým najpríťažlivejším mužom. Už vidím ako to číta, smeje sa a krúti hlavou. Áno, to je ona. A to som ja. Presne taký, aký som narástol a aký som. Tatík, kedy si umyješ z rúk princa a princeznú? Nakreslím ti ešte krajšie obrázky, hovorí mi Tamarka na Veľkonočný pondelok. Taminka to mám navždy, usmievam sa. Ako navždy? No úplne navždy. Naveky, hovorím. Je to tvoj prvý obrázok pre mňa a keď si mi ho dala, hneď som vedel, že si ho dám prekresliť na svoje telo navždy. Každé ráno keď vstanem a pozriem sa na tvoje kresby na mojich rukách, uvidím teba. Aj keď pôjdeš spať? Pýta sa. Áno, presne aj vtedy a vlastne počas celého dňa. Dobre, ale mám aj ďalšie kresby. Hovorí mi. Ja mám ešte celé telo, dvíham tričko a ukazujem jej pochudnuté telo. Za mesiac som šiel dole 6 kíl. Veľa vydávam, menej prijímam. Ale tak to asi nejako má byť. Mačky sú nakŕmené a slnko zapadnuté absolútne na prvú. BAD RELIGION vyhráva a myši v poli bojujú o holé životy.
Mal by som sa menej zaoberať pičovinami. Napadlo mi. Už len zistiť, ktoré to sú. Dnes je štvrtok. Absolútne iný ako ten pred týždňom a ten čo príde po ňom bude totálne iný. Pokúšam sa napísať nejakú báseň. Napíšem verš, dva. Hneď potom ich zmažem. Mnohí by boli možno prekvapení, akí som na seba pri písaní prísny. Koľko vecí zmažem a koľko vyhodím. Nervózne potrhám papiere a vyhodím do koša. Je dobré, byť na seba v niektorých veciach prísny. Hlavne pri tých, na ktorých nám záleží. A keď si niekto myslí, že ja píšem len tak a mám to celé v riti, vôbec to tak nie je. Veľmi mi záleží na tom, čo napíšem. Naozaj. Milujem Joža Urbana. V kine je jeho nový film. Robil ho môj kamarát Ondrejko Kalamár. Inak neskutočný aforista. Najlepší na Slovensku. Jednoznačne podľa mňa. Teším sa na ten film. Veľmi. Keď som sa s Ondrejom zoznámil v Banskej Bystrici na jednej čítačke, pamätám si ako mi hovoril o Jožovi. O Jožovi Urbanovi. Bol to jeho veľmi dobrý priateľ. Bolo to pre mňa neskutočné silné. Neskutočne. Do dnešného dňa si to pamätám. Potom sme spolu sedeli vedľa seba na koncerte Ďuriho Hnilicu a ja som pil tajne Baričákovu domácu pálenku. Svet je úžasné miesto, kde sa môžete stretnúť. Ale to už asi niekto povedal.
Myslím si, že ľudia nie sú kurvy. Tak ako to hovoril Dalibor. Ona je kurva. On je kurva. Nie. Slovo kurva sa mi k ľuďom nehodí. Kurva je proste iba pejoratívum. Použiteľné pri zvýšenej aktivite adrenalínu, keď sa niečo nevydarí. Ľudia sú veľmi inšpiratívni. Sledujem ich potajomky a v tichu. Minule som to vysvetľoval mojej žene. Že ako sledujem ženy. Akým spôsobom a prečo vlastne rád onanujem. Bol to veľmi poučný a na partnerskej úrovni rovnako tak silný rozhovor. Mali by sme sa viac rozprávať. Teda nie s kade kým. Myslím doma. Von sa nemusíme rozprávať. Neviem, ale niekto si myslí, že sa musíme rozprávať keď sa stretneme. Niekde. Nie, nemusíme. Minule dobehol Rasťo do Čistiarne a pýta sa: A čo tu tak potichu sedíte. Prečo? Pijeme pivo, povedal Dalibor a dvihol hlavu k televízoru. Cítil som sa tak pekne slobodný. Vlastne je to chujovina. Pekne slobodný. Buď si, alebo nie si. Ešte raz teda: Cítil som sa slobodný.
Už je neskoro. Očí mi obmýva spánok a aj tak by som už asi dnes nemal čo povedať. Teda možno by som mal, ale neprichádza mi to na prvú. A ja som chcel dnes iba ľahký tok mojej mysle. Nechcel som ani zamyslenie, ani nič podobne inak mierené. Vyberám básne do novej zbierky. Bude fest pekná. Aj z vnútra aj z vonka. Myslím si, že jar je definitívne tu. Osuknieva sa a na kruhových objazdoch budú zase garambóle. Veď akoby aj nie. Máme najkrajšie ženy na svete. Teda myslím si, lebo som neprešiel celý svet, ale koncentrácia tých našich je neopakovateľná. Veď len keď chodím po Slovensku po čítačkách, neskutočné. Prenádherné. Milujem ženskú krásu. Ako raz napísal jeden mesačník na upútavku Hiraxovej prednášky: Príde aj kúzelník a milovník žien Ján Marton. Áno, som milovník žien. Sú to múzy, ako žiadne iné. Tak ešte asi toľko som chcel tesne pred spaním. Svet je fakt fest krásne miesto, kde sa dá zaspávať.
Pretrite si oči, viac sa pozerajte a nemusíte stále rozprávať. To je jediné pravidlo, že menej je naozaj viac. Iba si všímajte a berte to tu ako kino. Ako jeden veľký veľkofilm, ktorý si môžete režírovať sami. Teda možno trepem, ale ja práve dopisujem ďalší scenár. Bude to fest sranda.
Dobrú noc.
