Peklo má tri stupne. Je ľahké, stredné a ťažké. Je to niečo ako nápravnovýchovné skupiny. Dalo by sa to aj tak definovať. Keď posielame do pekla priateľov alebo len schránky, ktoré chceme poslať, mali by sme si vždy uvedomiť, do akého pekla ich vlastne posielame. Peklo má svoje poslanie, je tu preto, aby kontrastovalo tej belasej tam hore. Ktovie, čo tam vlastne je za tou belasou. A ktovie, ako je to s tými nápravnovýchovnými skupinami v pekle. Toľko vecí je len domnienkou. Žijeme v predstavách, že to zlé je naozaj zlé a dobro plodí len dobro. Niekedy záleží, z ktorej strany sa na to pozrieme. Všetko môže vlastne vypáliť celkom inak. Nakoniec tá belasá je možno v ľahkom pekle a peklo tam hore. Ktovie, ako to vlastne je. A nikto nie je sudca. Každá duša, čo blúdi medzi bielou a čiernou a dobrom a zlom, blúdi, aby nachádzala to, čo je správne. To, čo je správne pre ňu.
Jaro mal v robote novoročný večierok. Nalepil sa na neho Kristián. Vedel o počítačoch viac ako ostatní, ale menej ako Jaro. Karpatské brandy tieklo potokom. Teda nie až takým veľkým potokom, ale taká malá riečka to bola. Jaro sa s ním dal do reči. Veľmi nevyhľadával spoločnosť, ale jednoducho Kristián bol po troch pohárikoch úplne neodbytný. Riešili Billa Gatesa a dokonca mu tvrdil, že Iphone je len kapitalistická sračka, ktorú tu Amíci pretransformovali. Horel.
- Jarko môj zlatý, pozri sa, vieš, ako to tu chodí. Sme v strede Európy a tu nám posielajú všetky tie sračky a snažia sa z nás spraviť imbecilov.
- V pohode, - povedal mierne otrávený Jaro, nedal to na sebe však znať a ďalej komunikoval so zapáleným Kristiánom.
- Počúvaj ma, ty si brutálne nad vecou. Si stále tak nad vecou, až neviem, čo si mám o tebe myslieť.
Debata pokračovala smerom na juh a Jaro prijímal.
Obaja v ňom boli pokojní. Boli pokojní až príliš. Teda každý na svojom póle, ale pokojní. Ku Jarovi pribehla Kveta a Katka.
- Jarko, oži, prosím, - povedali mu. Potom okolo neho výskali a skákali.
- Vieš, že by som si s tebou dokázala predstaviť niečo viac ako len e-mailovú komunikáciu? -dostala zo seba Kveta vo vínovo červených minišatách.
Bola tak sexy, že sa za ňou otočil aj Kristán. A to bolo čo povedať. Jaro pokojne odrbával a pil svoj prvý pohár, kým ostatní mali asi siedmy. Mapoval situáciu. Teda nie on. Tí dvaja v ňom mapovali situáciu a pripravovali si plán. Mal byť bohovský. Katka sa vytratila na toaletu, kde niečo po jednej nad ránom objímala záchodovú misu a vydávala rev, akoby jelene dávali signál pre ruju.
- Jaro? Môžem sa ťa niečo opýtať? - povedal pripitý Kristián.
- Samoška, - odpovedal s pokojom génia Jaro.
- Ja som gay, ja som gay, gay, gay, - šepkal mu do ucha tak, aby to nikto nepočul. Sliny v ušiach však Jarovi začali trošku vadiť, tak ho mierne odstrčil.
- Páčiš sa mi, - dodal.
- Z ktorej strany si, prosím? Ty si tak nečitateľný, ty si tak zvláštny, že ja neviem, čo si mám myslieť. Páčim sa ti? - opýtal sa Kristián a urobil otočku, ako robia herci v komédiách v Národnom divadle.
Teda nebolo to až také geniálne, ale úmysel navodiť akt zblíženia tam bol. Čistý a úprimný. Toto bolo posledné gesto a vety, čo zo seba Kristián pre Jara dostal. Odvtedy sa mu Kristián už iba pozdravil so sklopenou hlavou a červenými lícami. Hoci Jaro s ním nemal problém, matematika a brehy nepustili. Kristián bol programátor a že dve a dve nie sú päť, vedela už aj Rebeka a Rudko.
Jaro vyšiel na vzduch. Stále so svojím prvým pohárikom brandy. Kveta bola typ, ktorý presne vie čo, ako, kedy a kde. Vyštartovala za ním v tichosti, obozretnosti, ale s istotou v kroku. Začalo jemne snežiť. Vlastne ten sneh sa podobal na dážď. Na taký absolútne pomalý dážď. Akoby niekto zhora plakal. Vlastne neplakal nikto, okrem Katky. Tá už nemala čo z vlastného žalúdka, a tak púšťala aspoň tekutiny s príchuťou soli z očí. Myslela na to, aká je sprostá, že Milan ju len prudko zneužil a ostal so ženou a deťmi a že je to celé zlé. Ešte si ovracala aj nové šaty, ktoré tak dlho na tento večierok hľadala. A že mala byť rýchlejšia ako Kveta, ktorá bola vlastne jej kamarátkou. Teda na oko.
- Piča jedna, - povedala si nahlas, keď púšťala do záchoda ďalšiu dávku svojej slobody. Bola na mol.
