Narodila som sa ako človek, ktorý neskutočne rád sníva. Skoro po celý svoj život lietam niekde v oblakoch. Pád z takej výšky je vždy dosť bolestivý, keď sa musím neochotne vrátiť do reality. Vysnívala som si aj svojho dokonalého princa, ktorý by ma prišiel zachrániť z môjho ponurého sveta. A akoby ma niekto kameňom po hlave ovalil, keď sa môj vysnívaný princ naozaj z čista jasna objavil v mojom živote. Asi práve od tej chvíle verím tomu, že to, čo má prísť, príde práve vtedy, keď to najmenej očakávame. Môj princ bol dokonalosť sama. Nechcelo sa mi veriť v toľké šťastie. A asi práve vtedy, keď som uverila, začal sa môj sen rozplývať. Po dvoch rokoch sa môj dokonalý princ zmenil na obyčajného žabiaka. Asi sa niet čomu čudovať. Čo sa má stať, to sa stane . . . a nejako bolo a nejako bude . . . Žabiačika mám stále veľmi rada, a je to ten najdokonalejší žabiak, akého poznám. Svojou premenou z dokonalého princa na obyčajného žabiaka mi pomohol zostúpiť z oblakov na zem. Konečne mám pocit, že veci sú také, aké by mali byť. Svet sa pre mňa stal obyvateľným. Som malá zelená žabka, ktorá stratila svojho žabiačika, lebo v ňom videla krásneho princa. Svet okolo mňa mi konečne trochu dáva zmysel. Akoby mi princ povedal: "Otvor oči!" A ja som konečne videla, že svet je plný žabiek a žabiačikov.
