Prešlo už toľko času . . . a mne sa zdá, akoby to boli stále len chabé minúty. Akoby si ma len včera držal hrdo za ruku a vravel mi, ako veľmi ma máš rád. A teraz si tie chvíle môžem už len pripomínať . . . alebo sa môžem domáhať tvojej lásky . . . môžem byť na Teba nesmierne nahnevaná . . . môžem sa snažiť nenávidieť Ťa . . . ale načo by to všetko bolo? Prečo by som mala robiť niečo, čo nie je nutné? Nestratila som Ťa úplne. Stále Ťa mám . . . v mojom srdci navždy ostaneš mojou láskou a v mojom živote mojím najlepším kamarátom.
Život sa nekončí jedným bolestivým sklamaním. To by som už veľmi veľa krát umrela. Aj keď mám po každom sklamaní pocit, akoby niečo vo mne zomrelo . . . Netreba sa nechať ničiť zlými vecami, ktoré nás stretávajú. Stačí, keď sa budeme sústrediť na tie krásne veci, ktoré sú všade okolo nás. Jeseň plná farebných odtieňov, malé deti, ktoré sa hrajúc na ihrisku netrápia zbytočnými myšlienkami o láske. Okolo nás je toľko nádherných vecí a úžasných ľudí, ktorých si často nevšimneme len preto, že sme celkom zahĺbení do vlastného vnútra. A keď už ani krásy okolo nás nedocielia, aby sme sa cítili lepšie, potom nám už asi neostáva nič iné, len sa na svet pozrieť realisticky a povedať si: "Nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie."
