Začali sme na letisku vo Viedni odkiaľ sme sa priamym letom dostali až do Los Angeles a cez Las Vegas, Page, Moab a Provo sme ju zavŕšili približne po troch týždňoch v Salt Lake City. Po ceste sme navštívili rôzne miesta v Los Angeles, kde nás dokonca zastihol hurikán, videli sme Hoover Dam, Grand Canyon, Monument Valley, Horseshoe Bend, Antelope Canyon, Lake Powell, Glen Canyon Dam, Arches National Park aj Big Cottonwood Canyon a mnoho iného. Prešli sme cez štyri štáty – Californiu, Nevadu, Arizonu a Utah a najazdili vyše 3500 km.
Naša cesta na západ USA nebola náhodná. Vzhľadom na to, že moja dcéra momentálne žije, študuje a športovo sa pripravuje práve tam, destinácia na leto bola jasná. So svojim športovým teamom už navštívila snáď 20 amerických štátov, ale vždy sa to v jej prípade obmedzilo iba na letisko/hotel/športovisko/campus. Rozhodli sme sa preto, že sa pozrieme aj do iných kútov ako boli spomenuté.
Ostávalo zabezpečiť všetko potrebné. Ako prvé potrebujete mať pas a pokiaľ v ňom nemáte víza, tak ESTU, ktorá oprávňuje jej držiteľa navštíviť USA na dobu maximálne 90 dní a to na tranzit, služobnú alebo turistickú cestu.
Ak máte tieto základné veci a potrebný budget pokope môžete začať plánovať. Musím povedať, že to bolo niekoľko mesiacov lúskania internetu, čítania cestopisov, travel blogov a pozerania YT videí, kým som získal jasnú predstavu o tom, čo vlastne chcem vidieť. Na tomto základe som potom naplánoval trasu z Los Angeles až do Salt Lake City, kam sme dcéru defacto boli odprevadiť, pretože štát Utah je teraz jej domovská area.
Budem sa sem snažiť pridať aj niekoľko praktických tipov čoho sa vyvarovať alebo na čo si dať počas cesty pozor. Určite je takých rád plný internet, ale opakovanie je matka múdrosti a môže sa stať, že na tento text narazí človek, ktorý práve tieto informácie hľadá rovnako ako ja pred časom.
Deň 1
Po vyčerpávajúcom 12 hodinovom lete sme konečne pristáli na pôde Spojených Štátov Amerických. Po vlaňajšej skúsenosti, keď sme v Salt Lake City prešli imigračnou kontrolou behom 10 minút, tak v LA na nás čakal dvojhodinový rad, ktorý sme si museli odstáť.

Mimochodom s týmto je potrebné počítať dopredu pokiaľ máte napríklad dohodnutý čas prevzatia automobilu v požičovni. My sme mali rezervu skoro tri hodiny od pristátia a aj tak sme prišli chvíľu po. Los Angeles je obrovské a veľmi rozľahlé mesto a vedzte, že sa tu bez auta naozaj nedostanete nikam. Každé miesto, ktoré sme chceli vidieť bolo od nás vzdialené 30 míľ a každé na inú stranu. Verejnú dopravu sme síce neskúšali, ale vraj nestojí za veľa a aj v rámci bezpečnosti, pohodlia a úspory času je lepšie presúvať sa autom. Len pripomeniem, že pokiaľ si chcete požičať v USA auto mali by ste mať kreditnú kartu na vaše meno, viac ako 25 rokov a odporúča sa mať medzinárodný vodičský preukaz. Vybavíte ho za mierny poplatok na počkanie, stačí kolok, fotografia a platí jeden rok. Pravdepodobne ho nebudete pri bežných situáciách potrebovať, ale je lepšie ho v prípade nepredvídaných udalostí mať. Potom si už stačí len vybrať zo širokej ponuky autopožičovní. My sme využili služby spoločnosti Alamo. Nie je priamo na letisku v LA, ale po vystúpení z príletovej haly sa na ľavej strane nachádzajú zastávky „shuttle busov“, ktoré premávajú v cca 15 minútových intervaloch medzi jednotlivými autopožičovňami. Stačí nastúpiť do busu s logom Vašej autopožičovne a sledovať zastávky. Cesta trvala asi 15 minút a služba je zdarma. Vybavili sme sa rýchlo, personál bol veľmi milý, všetko sme mali už zabezpečené a zaplatené dopredu z domova. Podľa zmluvy si mala požičovňa rezervovať depozit vo výške 300 USD, ale z kreditnej karty si stiahli iba jeden dolár. Ešte doma cez web som si vybral bežné midsize SUV a o to väčšie bolo naše prekvapenie, keď nás na parkovisku čakalo 5,5 metrové, štyristokoňové monštrum s 5,6 litrovým V8 motorom, ktoré nám bolo v najbližších dňoch viac než verným spoločníkom.

Naše prvé kilometre jazdy viedli do ikonického fastfoodu In-N-Out v blízkosti letiska, kde máte každú chvíľu nad hlavou pristávajúce stroje. Po nasýtení sme sa ubytovali, našli najbližší Walmart, spravili nejaký nákup a unavení zapadli do postelí.

Ubytovanie v LA som hľadal asi najdlhšie zo všekých, pretože YT je plný videí aké je LA nebezpečné miesto, čo sa nám samozrejme nepotvrdilo. Myslím, že keď nebudete chodiť v nočných hodinách po Skid Row, Watts, Comptone alebo podobných častiach mesta, tak sa nemusíte ničoho obávať. Ja som sa nakoniec rozhodol pre lokalitu Redondo Beach. Rozhodnutie bolo správne, Redondo je veľmi pekná, tichá area, navyše veľmi blízko letiska a oceánu. Doslova pár minút autom sme mali Walmart, Target aj veľký shopping mall Del Amo Fashion Center.
Deň 2
Deň začíname raňajkami. Chcel som, aby všetky hotely, ktoré som rezervoval boli s raňajkami, je to praktickejšie a zároveň vás to prinúti ráno vstať. Raňajky v USA sú iné na aké sme zvyknutí z Európy. Lievance, vajíčka, slanina, príp. nejaké sladké koláčiky, javorový sirup, káva, čaj, voda, sladený nápoj a ak máte šťastie čerstvé ovocie v podobe jablka, príp. banánu. Viac nečakajte. Špeciálna kapitola je stolovanie. Je výlučne plastové – plastové taniere, plastové príbory, poháre sú síce papierové, ale každý jeden je zvlášť zabalený v plaste.

Po raňajkách sme sa vybrali do Venice Beach, Santa Monica a Beverly Hills. Ak bude ráno chladno a zamračené aj tak si vezmite pokrývku hlavy a opaľovací krém. Tak strašne si spáliť hlavu sa mi doposiaľ nikdy nepodarilo.
Venice Beach – odparkovali sme auto a šli po vlastných od Venice Fishing Pier až k Santa Monica Pier. Očakávania boli, také aké človek vidí v TV - špina/bezdomovci/stany opak však bol pravdou. Venice nie je úplne najvoňavejšie miesto, ale nič dramatické sa nekonalo, žiadne stany, ani hordy zombies. Miesto toho obchodíky, reštaurácie, pouliční predajcovia, zmrzlina za viac ako 8 dolárov, piesok, pláže, oceán kam oko dovidí a veľa športuchtivých jedincov - cyklistov, korčuliarov, partičky hrajúce volejbal, basketbal, na Muscle Beach niekoľko kulturistov a vo Venice Beach Skatepark - skejteri užívajuci si pohľady všade stojacich divákov. Park bol otvorený v roku 2009 a zaberá plochu približne 1500 m2. Fun fact: v apríli 2020 bol park zasypaný pieskom, aby odrádzal od zhromažďovania sa počas pandémie COVID-19.
Malý tip: pri pláži nájdete bez problémov parkoviská, tam kde sme parkovali bola cena 9 dolárov/deň.
Santa Monica – boli sme vlastne len na móle, ale už keď sa k nemu blížite charakter okolia sa oproti Venice trochu mení. Na móle nájdete koniec ikonickej Route 66, reštuáraciu Bubba Gump, obchodíky s čímkoľvek, pouličných umelcov aj Pacific Park s horskou dráhou a rôznymi atrakciami. My sme vyskúšali Pacific Wheel, čo je jediné ruské koleso na svete poháňané slnečnou energiou a poskytuje návštevníkom panoramatický výhľad na pobrežie južnej Kalifornie z výšky okolo 40 metrov nad mólom Santa Monica Pier. Koleso sa pohybuje rýchlosťou 2,5 otáčky za minútu s občasnými zastávkami na vyzdvihnutie cestujúcich. Lístok stál 12 dolárov, odhadom za asi 10 minút jazdy.
Beverly Hills – je o level vyššie ako posledné dve menované. Krásne veľké domy, všade čisto a zeleno. Prechádzka po Rodeo Drive Vám nezaberie mnoho času a oplatí sa to vidieť. Hotel z Pretty Woman, luxusné obchody, drahé autá, nóbl paničky a aspoň v našom prípade - podvečer minimum turistov.
Malý tip: na konci Rodeo Drive je veľká križovatka a tesne pred ňou je podzemná garáž, už si nepamätám presne či od piatej alebo až od šiestej bolo v nej parkovanie zdarma. Pár minút chôdze odtiaľ je Beverly Hills Park, kde si môžete spraviť pekné foto s nápisom Beverly Hills.
Deň 3
Downtown LA / San Bernardino – Tretí deň nás čakalo trochu kultúry, konkrétne koncert Post Malone - If Y'all Weren't Here, I'd Be Crying Tour 2023, ktorým uzavrel svoje severoamerické turné. Koncert sa konal v Glen Helen Amphitheater v San Bernardine. Ráno sme sa vybrali preskúmať Downtown LA a ako fanúšik NBA a NHL som si nenechal ujsť Staples Center, vlastne teraz je to už Crypto.com Arena, kde hrajú Lakers, Clippers aj Kings svoje zápasy. Fan shop však bol mierne sklamanie a Downtown LA vlastne tiež nie je ničím príliš zaujímavé, na New York rozhodne nemá. Dali sme si obed v mexickej reštaurácii a radšej v predstihu vyrazili do San Bernardina, ktoré je vzdialené z Downtown LA asi 100 km. V San Bernardino sa napríklad nachádza prvá reštaurácia McDonald's na svete. My sme však mali iný cieľ - Glen Helen Amphitheater, ktorý sa nachádza v kopcoch regionálneho parku Glen Helen v San Bernardine a je to amfiteáter s kapacitou 65 000 divákov. Je to najväčšie vonkajšie hudobné miesto v Spojených štátoch. Orchester, box a lóže majú kapacitu 10 902 ľudí a trávnatá časť má kapacitu 54 098 ľudí. Ani pri 60.000 divákoch neboli nikde rady dlhšie ako na 5 minút. Stánky na jedlo, pitie, merch, toalety, všetko bolo bezchybne pripravené, fantasticky ozvučené a koncert ani lokalita nás nesklamala. Posty bol jednoducho skvelý. Čo bol rozdiel oproti koncertom, ktoré sme zažili v našich končinách boli všadeprítomné husté oblaky marihuanového dymu. Mimochodom ten nás sprevádzal v LA na každom kroku, bez problémov ho nasajete aj do auta pri jazde po diaľnici.
Malý tip: ak sa ocitnete v Glen Helen Amphitheater určite odporúčam vziať radšej platený parking. Organizácia je totiž typicky americká, prví idú domov tí čo zaplatili a ostatní čakajú. Nás z free parkoviska pustili po dvoch hodinách. Koncert skončil pred polnocou a na hotel sme mali 120 km jazdy. Deň sa nám teda skončil až pred štvrtou ráno.
Deň 4
Štvrtý deň sme sa zobudili do apokalypsy, pobrežie Kalifornie zasiahol hurikán Hilary a približne 100 km severozápadne od nás bolo zemetrasenie s magnitúdou 5,1. LA prestalo fungovať, ulicami sa liala voda, boli zatvorené obchody, v TV non-stop bežali katastrofické scenáre, dokonca sa nám prerušilo vysielanie a z TV sa ozývalo hlasné varovanie, aby sme nevychádzali z obydlí. Bolo to ako vo filme - naozaj creepy. Našťastie sa Hilary vybláznila mimo pevniny a nad oceánom stratila väčšinu svojej sily a neskôr ju prekvalifikovali na tropickú búrku. My sme už zažili len pre nás bežný, celodenný dážď. Situáciu trefne zhodnotili môj syn, ktorý vyhlásil, že v takomto počasí doma máva futbalový tréning a predavač v obchode, ktorý sa nás žartom pýtal, či sme na takéto počasie z Európy zvyknutí, keď si veselo počas armagedonu chodíme po nákupoch. Na dnešný podvečer sme mali kúpené lístky na futbalový zápas medzi Los Angeles Football Club vs. Colorado Rapids, Hilary sa však postarala o jeho zrušenie. Čas sme nakoniec zabili v nákupnom centre Del Amo Fashion Center, ktorý bol v rokoch 1981 až 1992 najväčším nákupným centrom v Spojených štátoch (280 000 štvorcových metrov).

Malý tip: lístky na všetky podujatia som kupoval cez Ticketmaster, nemal som žiadny problém ani pri resale lístkoch, dokonca pri zrušenom zápase mi prišiel email, či chcem lístky presunúť na náhradný termín alebo vrátiť peniaze. Žiaľ v čase konania presunutého zápasu sme už boli mimo LA. Peniaze mi preto obratom vrátili na kartu, ktorou som platil. Jediný mínus je, že organizátori akceptujú iba lístky v elektronickej podobe a Vám po nákupe príde email, že ich nájdete v aplikácii, tá však v Európe nie je dostupná a ani v USA sa mi ju nepodarilo do telefónu kvôli lokalizácii nainštalovať. Niektoré lístky sa mi podarilo načítať cez web, niektoré žiaľ nie. Obísť sa to dá, tak že si dokážete lístky cez email stiahnuť priamo do Google Wallet. Všetky lístky, ktoré som kupoval mi prišli obratom, okrem lístkov na americký futbal, na tie som čakal tri mesiace a prišli asi týždeň pred podujatím. Nerobte teda paniku ako ja, lístky isto prídu, navyše helpdesk ticketmasteru funguje a do pár dní máte spätnú väzbu na vaše otázky.
Deň 5
Ráno po smršti nebolo ani chýru, ani slychu. Miesto toho nás privítala modrá obloha a tradičných 40 stupňov. Dnešný plán bol Hollywood a Griffith Observatory. Svetoznámy nápis na svahu Mount Lee oslávil v čase našej návštevy 100 rokov. Mimochodom vedeli ste, že na začiatku bol len obyčajným reklamným bilboardom a mal o štyri písmená viac? Od jeho vzniku v roku 1923 až do roku 1949 sa na kopci vynímal nápis Hollywoodland, ktorý propagoval developerský projekt. My sme však najprv zamierili na Hollywood Boulevard čo je preslávená ulica a na jej turisticky najrušnejšej časti sa nachádza Hollywood Walk of Fame, kde nájde každý svoju hviezdu.
Malý tip: Oproti El Capitan Theatre je niekoľko poschodové parkovisko, ktoré Vás vypľuje rovno vedľa Chinese Theatre, kde sú zvečnené do betónu otlačky rúk a nôh niektorých známych umelcov. Priamo z Hollywood Boulevard aj z terasy parkovaieho domu je možné vidieť legendárny nápis Hollywood.
Ak chcete mať celé Los Angeles ako na dlani navštívte Griffith Observatory. Samotný Griffith Park je zdarma a sú z neho pekné výhľady na Downtown LA aj na Hollywood Sign. My sme tam vyšli po Western Canyon Rd a nenašli sme po ceste žiadne parkovisko, tie sa nachádzajú na opačnej strane kopca kam vedie N Vermont Canyon Rd. Auto sme nechali nakoniec TU, neviem či je tu free parking, ale riskli sme to a auto sme našli na mieste. Deň sme uzavreli na Redondo Beach Pier, kde sme si užili nádherný západ slnka. Každodenné nebeské divadlo v podobe purpurovej kalifornskej oblohy je niečo čo sa vám nikdy nezunuje.
Deň 6
Universal Studios Hollywood sú jednou z najznámejších atrakcií v Meste Anjelov. Všetko v parku sa točí okolo filmov alebo seriálov. Na park si určite rezervujte celý deň a overte si otváraciu dobu, pretože tá sa v týždni mení, rovnako tak aj cena lístkov. V našom prípade sa park zatváral o 18:00 a lístky stáli 120 dolárov na osobu + ak si dobre pamätám, tak 25 dolárov parking. My sme kvôli zápcham prišli až okolo jedenástej a ani zďaleka sme všetko nestihli. Začali sme vo Vodnom Svete, čo je show plná pyrotechniky a kaskadérskych kúskov. Ak nechcete byť mokrí sadnite si radšej do vrchných radov. Pokračovali sme cez Potterove Bradavice, kde môžete prejsť školou čarov a kúziel. Simpsonovcov, kde si môžete dať pivo u Vočka, vyfotitť sa s Homerom aj Bartom, kúpiť suveníry v Kwik-E-Marte, či zažiť horskú dráhu cez celý Springfield. Nevynechajte Jurský Park, kde sú dinosaury v životnej veľkosti. Transformers a Múmia, sú horské dráhy plné virtuálnych efektov, kde zabudnete dýchať. V The World-Famous Studio Tour Vás Jimmy Fallon vláčikom prevedie ateliérmi, kde sa natáčali rôzne seriály a filmy. Uvidíte žraloka z Čeľustí, 3D King Konga a show zakončí vo vysokej rýchlosti a v samozrejme v 3D Fast & Furious.
Bol to zároveň náš posledný deň v LA. Toto mesto má svoj lesk aj biedu a záleží na vás čo v ňom budete hľadať, pretože toho čo stojí za to, je tu naozaj neúrekom. Za ten týždeň, ktorý sme tu strávili sa dalo stihnúť aj viac, ale nechceli sme sa naháňať a nenechať si niečo aj na budúce.
Deň 7
nás čakal presun z Mesta Anjelov do Mesta Hriechu. Las Vegas je vzdialené cca 5 hodín jazdy púštnou krajinou.
Malý tip: Čo sa týka šoférovania v US, tak nemajte obavy. Moja skúsenosť je taká, že vodiči sú ohľaduplní a všetci dodržiavajú predpisy. Sú tu drobné odlišnosti, ako napr. jazda na červenú doprava je povolená, na križovatkách bez semaforu je z každého smeru stopka a prvý ide ten, kto prvý vstúpi do križovatky, na benzínky môžete k stojanom prísť z obidvoch strán, popri diaľniciach nie sú pumpy, musíte z nich zísť. Na pumpe najprv platíte a až potom tankujete. Cena benzínu sa v LA pohybovala až okolo 5,5 dolára za galón, čo je o 2 doláre viac ako napr. v Utahu. Samostatná kapitola sú v LA zápchy. To mesto je obrovské a nech bývate kdekoľvek, všade budete mať minimálne hodinu cesty. Diaľnice sú zadarmo, sú na všetky smery a aj keď majú šesť pruhov budú plné ráno, na obed aj večer. Na druhej strane ani raz sa nám nestalo, že by sme zažili typickú situáciu ako pod Strečnom, že jednoducho stojíte hodinu bez pohnutia. Aj keď pomalšie, ale stále sme sa hýbali. Báť sa nemusíte ani toho, že netrafíte zjazd z diaľnice alebo z nej zídete skôr, navigácia vám prepočíta trasu a do pár minút ste späť. To bol prípad aj nášho presunu, kým sme sa vymotali z mesta trvalo to skoro dve hodiny.
Nabrali sme smer Las Vegas a okolo pol štvrtej poobede sme už parkovali v garážach hotela New York New York. Bol to ďalší míľnik na našej ceste, pretože sa večer k nám pripojil náš dobrý priateľ Robert, pôvodom zo Slovenska, ale už takmer 30 rokov žijúci v Clevelande v Ohiu. Zvítali sme sa a stihli aj nočné Vegas a nejaký ten drink.
Deň 8
Vo Vegas sme vymenili auto. Rovnaká značka, akurát o niečo menšie rozmery. V Hertz neboli takí milí ako v Alamo. Las Vegas je nikdy nespiaci stroj na generovanie zisku, ktorý robí všetko pre to, aby ste minuli čo najviac peňazí. My sme doobeda navštívili asi najslávnejšiu záložňu na svete Gold & Silver Pawn Shop, zo seriálu Pawn Stars, ktorý vysiela History Channel. Odtiaľ bolo na skok do starého centra na Fremont Street, kde môžete vyskúšať Zipline pod LED stropom, prešli sme Strip, videli aj majestátne Bellagio so svojou tancujúcou fontánou, Eiffelovu vežu, fake Benátky, Pyramídy, či fake New York so sochu Slobody. Čerešničkou na torte bola aréna The Sphere, tá v čase našej návštevy fungovala iba zvonku, ale aj keď sa nedostanete dnu je to „úchvatná podívaná“. Myslím, že keď do Vegas neprídete vyslovene za účelom hazardu, tak vám na návštevu budú stačiť dva dni. What Happens in Vegas Stays in Vegas.
Z Nevady naša cesta pokračovala cez Arizonu až do Utahu, ale o tom viac v ďalších častiach...