Keď sa pozrieme na tohtoročnú nomináciu Slovenska na blížiace sa majstrovstvá sveta v Nemecku, nevidíme v nej zatiaľ žiadneho hokejistu zo zámoria. Nie však preto, že by ich kanadský kormidelník v slúžbách Slovenska vo svojom výbere nechcel, ale kvôli tomu, že sa väčšina odvolala na posezónnu únavu resp. im štart na šampionáte neodporúčil materský klub. Vraj by si mali doliečiť staré zranenia. Nečudo, hráči v NHL sú tým najcennejším majetkom generálnych manažérov tímov. Zvláštne však je, že Rusi, Švédi či Kanaďania zranení nie sú, a tak idú hrdo reprezentovať svoju krajinu. V posledných rokoch ochota hrať za národný tím zjavne poklesla. Slovensko momentálne nedisponuje toľkými hráčmi hrajúcimi v NHL resp. KHL ako napríklad Rusi, Fíni, Česi. Avšak na začiatku 21. storočia bol počet takýchto hráčov takmer rovnaký. Rozdiel je len v účasti na vrcholných podujatiach. Kým sme v roku 2002 museli odmietať hráčov z Ameriky, teraz ich musíme prosiť na kolenách, nech si prídu zahrať hokej na MS. Dôkazom je blamáž na ostatných dvoch šampionátoch. Chceme náš národný šport takto degradovať? Hokej má na Slovensku dlhoročnú tradíciu, počas ktorej sme zožali množstvo úspechov. Ľudia vo svete poznávajú našu krajinu najmä kvôli výborným hokejistom. No nie je to výborná prezentácia krajiny? O pár rokov však o nás nemusí vedieť absolútne nikto.
Tento rok sa konala aj zimná olympiáda. Preto mnohí hokejisti pociťujú únavu. Nechcem niekomu krivdiť, no tých 6-7 zápasov na Olympijských hrách nemôže nikoho obzvlášť vyčerpať. Som presvedčený, že play-off v NHL by dohrali všetci aj s ,,odtrhnutými hlavami". Je nepochopiteľné, že triumf v zámorskej lige je pre hráčov väčšia priorita ako byť najlepší na svete. Veď nosiť štátny znak na drese je tá najväčšia pocta akú môže hokejista dostať. Za čias Golonku, bratov Šťastných či Bondru to hokejisti dokázali oceniť. Žiaľ, teraz to berú na ľahkú váhu a slovenským fanúšikom neostáva nič iné, ako sa pozerať na prehry svojej krajiny. Niektorí tvrdia, že za neochotou reprezentovať je Slovenký zväz ľadového hokeja. Či to tak je, sa my, bežní smrteľníci, nedozvieme nikdy. Aj keby sme to vedeli, rozhodnutie prísť na šampionát je stále len na samotných hráčoch.
Preto nám ostáva len dúfať. Dúfať, že sa slovenský národný tím, ktorý tak máme radi, vschopí a zabojuje na majstrovstvách sveta v Nemecku, aj bez našich najlepších hráčov. Držme palce najmä mladíkom, nech sa ukážu v čo najlepšom svetle a nech dokážu, že Slovensko stále patrí k svetovej hokejovej špičke.
