Naše dejiny sú dejinami našej psychiky. S istou dávkou nadsázky ich môžeme prirovnať k postupnému dozrievaniu ľudskej bytosti - pravda, kvalita sa od osoby k osobe líši. Mladý človek si postupom času osvojuje isté normy správania, adaptuje a zapája sa do spoločnosti - preberá jej zákonitosti a konečne, jeho život vyúsťuje v tom, ako úspešne dokáže vyprofilovať vzťah seba, ako osoby a spoločnosti, ako fungujúceho systému postaveného na vzájomnej dohode,
Nedeliteľnou súčasťou adaptácie každého jedinca je zároveň i vyjasnenie postoja k sebe samému. Ľudský rozum vznikal(vznikol) za účelom prispôsobenia sa. Schopnosť myslieť je len jedna s jeho funkcií. Samozrejme dôležitá, no nie všemocná.
Ľudský rozum má svoje hranice. Vždy ich mal. Odpoveď na otázku šírky, či skôr plošného uchopenia skutočnosti, dáva veda. V posledných storočiach sa stala mentálnou potravou značnej časti populácie a súbežne s množstvom "kalórií" ktoré nám cez svoje objavy ponúkla, rástla i naša schopnosť chápať a rozumieť tomu, čoho zmysel nám nedostatkom faktov unikal.
Dnes veda dorastá do velkosti. Jej schopnosť vysvetliť pokrýva mnoho. Mnoho, ale nie všetko.
Náboženstvo ponúka odpoveď na miestach, kam veda zatiaľ nedorazila.
Vedecké bádanie sa totiž pohybuje v rámci chladných kalkulov, metódy pokus-omyl a tie nedokážu zasiahnuť typ ľudí, ktorý reflektuje chod vecí cez pocity.
Nič to ale nemení na veci, že veda už posledných dvesto-tristo rokov vieru s nášho myslenia pomaly vytesňuje. Pôvodné mýtické a nevysvetliteľné javy sa postupne vysvetlujú, čím prichádzajú o svoje "nadprirodzené" čaro.
Boha stvorila ľudská mysel ako kvázi všeobjasňujúci princíp v dobách, kedy sme nevedeli prakticky nič. Kreacionizmus nielen suploval vedu, dlhú dobu sa ju snažil, ako niečo nebezpečné, zničiť. A inteligentný dizajn - iba stará náuka v novom šate.
